nedeľa 20. novembra 2011

Polievka z pečenej tekvice

Musím povedať, ž som veľmi príjemne prekvapená akú krásu jeseň máme. Je síce pravda, že nie je taká krásne farebná ako bola vlani, vlani bol nejaký zvláštny rok čo sa týka pomeru dažďa a slnka a to pomohlo tvorbe škrobu a tej krásnej farbe v listoch, ale tento rok sme mali zatiaľ oveľa viac slnečných víkendov ako by si človek  čo len dufal priať.

Máme za sebou zopár novembrových udalostí ako sú Halloween, Noc Guya Fawka a aj Deň prímeria. OK, ak sa chcete spýtať ako sme oslavovali Halloween, tak vás sklamem. Ani jeden z nás tento sviatok neuznáva. Ja nemám dôvod, Ian tiež vraví, že je to americký nonsense a keďže je to v čase mojich menín, tak mi väčšinou pripraví nejaké prekvapenie a vezme ma niekde preč na víkend. Tento raz to bolo Devon a aj keď počasie bolo trošku na figu, aj tak sme si to tam veľmi užili. Bola to moja prvá návšteva tejto časti krajiny a veľmi, ale veľmi mi učarovala a isto sa tam budúci rok vrátime.
Noc Guya Fawka sa oslavuje 5. novembra a je to na počest už v názve spomínanej osoby, ktorá sa v roku 1605 snažila vyhodiť do povetria britsku Snemovnu Lordov, teda vlastne sa oslavuje fakt, že kráľ prežil a nie samotný Guy.. Samozrejme tento pokus bol odhalený a chlapcovi bol udelený trest smrti a to isto nie injekciou, ale nejakým strašným spôsobom. V tento deň sa zapaľujú vatry, v ktorých sa páli figurína Guya Fawka a konajú sa ohňostroje, aj my sme sa boli na jeden pozrieť.
A Deň prímeria sa oslavuje 11.11 o 11-tej hodine dvojminútovým tichom a kladením vencov v nedelu. Je to oslava všetkých tých, ktorí bojovali vo vojnách. To je dôvod, prečo možno v telke vidíte ľudí nosiť červené maky na sakách. Výťažok z ich predaja ide na charitu pre veteránov a ich rodiny.

Dnes chcem napísať recept na polievku – áno, opäť polievka a tento raz tekvicová. Tekvica je teraz v sezóne, tak je pomerne lacná a okrem toho ja verím, že zelenina je najlepšia vtedy keď je v sezóne. Ja som však nepoužila klasickú oranžovú tekvicu, ktorá sa vyrezáva na Halloween, ale som použila butternut squash. Je to druh tekvice fľaškovitého tvaru s oranžovou dužinou a malými zrnkami. Je krásne voňavá, mne pripomína žltý melón. Ale jedla som ju už u švagrovcov aj z normálnej žltej tekvice a bola rovnako výborná.
Naozaj neviemako sa vola tento druh tekvice v slovencine,
ale polievka je dobra aj z normalne tekvice

Potrebujeme:
1 tekvicu
1-2 mrkvy
1 malú cibuľku
1 väčší zemiak
zeleninový alebo kurací vývar
asi 50 ml smotany (podľa chuti)
soľ
mletú rascu
trošku škorice (nemusí byť)

Ja som ošúpala tekvicu a mrkvu, nakrájala na väčšie kocky, pokvapkala olivovým olejom a trošinkou škorice, dala do mäkka upiecť do rúry (v ktorej som aj tak mal zemiaky na večeru). Podľa mňa je oveľa sladšia keď sa upečie, ale kľudne ju môžete do hrnca dať aj surovú. Keď bola upečená, spenila som na drobno nakrájanú cibuľu, cesnak a zemiaky, osolila, zaliala vývarom a takmer do mäkka uvarila, pridala zeleninu z pekáča, uvarila do mäkka a všetko to rozmixovala. Pridala som smotanu, povarila, dala mletú rascu (pôvodne tam mal ísť muškátový oriešok, ale nám tam veľmi nechutil). Podávala som s opečenou šunkou, petržlenovou vňaťou a bagetou.

Ja viem, že je veľmi podobná predchádzajúcej polievke, ale to je spôsob akým sa polievky tu varia, iba sa vyberajú iné ingrediencie.



utorok 25. októbra 2011

Dve variacie porovo-zemiakovej polievky

Prisla jesen, s nou chladne dni a ten spravny cas zacat varit polievky.

Ja sa musim priznat, ze som polievkova a mozem ich jest v ktoromkolvek rocnom obdobi a case. Moj manzel je presny opak a polievky su pre neho iba zalezitostou zimy a jesene. Tak konecne nastal ten pravy cas.
Jednoznacne cislom jedna pre mna je, a asi aj vzdy bude, nedelna masova alebo slepacia polievka s domacimi rezancami a so zeleninou, najma karfiolom, to je moje.

V Anglicku sa polievky varia trosku inac, nejedia vela vyvarov, taka nedelna polievka je pre nich skor vodova, pretoze oni takmer vsetky polievky mixuju. Mne je to v podstate jedno, ved nie je problem uvarit polievku, odobrat z nej a potom zvysok pre Iana rozmixovat.

Jednoznacne k najoblubenejsim polievkam u mna patri, ako uz asi viete podla nazvu, porovo-zemiakova polievka.  Moja prva spomienka na jej konzumaciu vedie do Skotska vo februari 2010 - do mestecka Beauly v Skotsku. V jeden krasny slnecny, ale riadne chladny den sme boli v galerii, ktora mala nielen vela peknych veci,ale aj roztomilu kaviaren, v ktorej na obed mali ako polievku dna.....ano, uhadli ste....porkovo-zemiakovu. Ked mi to priniesli a uvidela som hustu masu neurcitej farby v mojej miske, v duchu som dakovala za tu bagetu na okraji taniera, lebo som myslela, ze by som inak zostala hladna. Ale hned prva lyzica v mojich ustach mi pripomenula, ze nemame hned sudit podla toho ako daco/dakto vyzera. Musim sa priznat, ze som si tuto polievku zamilovala pri prvom suste. Dokazom toho, ze je tu velmi oblubena je aj fakt, ze existuje webova stranka, ktora sa venuje vylucne tomuto pokrmu. Pozriet si ju mozete kliknutim prave tu, ale upozornujem vas, ze je v anglictine.

Okrem toho, ze je toto jedlo velmi chutne a dobre zasyti, je aj velmi lacne.

Potrebujeme na asi 4 stedre porcie:
2 ks poru
4-5 normalne velkych zemiakov
1 mensiu cibulu
1 vacsi strucik cesnaku
trosku oleja
kuraci alebo zeleninovy vyvar
asi 4-5 lyzic smotany

Nakrajanu cibulu podusime na troske oleja alebo masla, pridame nakrajany cesnak (ja ho neroztlacam, lebo tak je citit ovela viac, nie je taky jemny), por a zemiaky a vsetko trosku oprazime. Zalejeme vyvarom - ja mam vacsinou urobeny domaci kuraci vyvar, ale kludne mozete pouzit aj ten z kocky. Ososlime, ale davame pozor, najma ak mame slany vyvar a mozeme okorenit, samozrejme nemusime. Varime na malom ohni do makka.

Ak nemate radi mixovane polievky, mozete podavat takto, len v tom pripade si musite trosku davat pozor ked krajate zeleninu, aby to trosku vyzeralo. Chuti aj takto velmi dobre.

Ak ju vsak chcete vyskusat tak ako sa jedava tu, tak ju rozmixujte a pridajte smotanu, prehrejte ju opat na malom ohni a podavajte. Pripadne dosolte, pretoze smotana trosku stiahne chut. Mozete ju podavat s petrzlenovou vnatkou, opecenou slaninkou, sunkou alebo klobasou a opecenym chlebom alebo bagetou. Zalezi  len na vas ako ste hladni alebo ci ju mate ako hlavne jedlo alebo predjedlo.

Ja ju robievam oboma sposobmi, vacsinou ju mame ako hlavne jedlo, tak ju jedavame s maslovou bagetou alebo toastom. Polievka krasne voni uz ked sa vari a ja sa nikdy neviem dockat kedy uz bude konecne hotova. Nebojte sa dat vela porku, hoci sa vam bude zdat, ze je ho vela, ale ak ho nebude dost, nebudete tam mat jeho lahodnu chut.

Fotka nerozmixovanej polievky nevysla velmi dobre, tato mixovana je podavana
 s opecenym porom, sunkou a koriandrovou vnatou. 

Ak sa ju rozhonete vyskusat, budem rada ak mi date vediet ci chutila.

sobota 8. októbra 2011

BRAVCOVE MEDAJLONKY S OMACKOU Z CERESNI A CERVENEHO VINA

Mozno ste si uz niektori mysleli, ze som s blogom sekla uplne a nadobro. Nie, nebojte sa - alebo v pripade neprajnikov, neteste sa.

Okrem ospravedlnenia sa za dlhu odmlku vam dlhujem este jedno ospravedlnenie - a to za to, ze budem pisat bez diakritiky. Ako ste si mohli vsimnut, doteraz som ju pouzivala, ale momentalne sa mi naozaj neda. Nase technicke vybavenie islo dole vodou. Moj netbook mi uplne odisiel a pocitac nam poskodil virus a tak sa nam teraz neda nic stiahnut a slovenska klavesnica mi zmizla. Takze ak chcem pisat, musim zabudnut na mile dlzne a makkcene a pod veci.

Recept s ktorym sa chcem podelit nie je moj, ale mojho manzela. Vcera som mala dlhy den v praci a tak som mu navarila den dopredu, aby si veceru iba ohrial. On ma vsak velmi prekvapil a na oplatku mi navaril  cerstvu veceru sam.  A okrem toho som prisla domov a vsetko bolo upratane, vyzehlene, kvety vo vaze, sviecky na stole....

Svoju obedov prestavku venoval nielen planovaniu jedla, ale aj nakupu vsetkych potrebnych surovin. A musim povedat, ze ma tak milo prekvapil, pretoze som prisla domov o pol desiatej a vela energie vo mne uz nebolo.

Takze co varil? Tak ako ste citali v nazve blogu. Medajlonky z bravcoveho masa s omackou z cerveneho vina a ceresni, zemiakove pyre, parenu mrkvu a  zelenu sparglu.

Myslim, ze zvladnete navarit takmer vsetko bez receptu, tak napisem len ak robil omacku. Ako vravel, nanestastie nezohnal cerstve ceresne, tak kupil tzv. cierne ceresne (velmi velke a tmave) v konzerve, ktore varil na malom ohni v cervenom vine so salotkou a s troskou pomarancovej stavy a stavy z masa. Nechal vyredukovat asi na polovicu a osolil. Mne sa takto pacila, ale mozete zacat i tak, ze zacnete s velmi jemno nakrajanou salotkou, ktoru si osmazite a zalejete ju vinom, pridate ceresne....a dalej uz viete.


Mozno vas niekoho zaujima ako funguju veci v novej praci. Pre tych co nevedia co robim, tak pracujem ako TSA -teaching support assistant na strednej skole s "deckami" vo veku 16-19 rokov. Nebudem menovat nasu skolu, pretoze vsetka propagacia musi ist cez oddelenie marketingu :-). Skola ma asi 1300 studentov roznych vedomostnych urovni, povodu a materinskych jazykov, ktori studuju siroke spektrum predmetov v troch roznych urovniach. Kedze my poskytujeme podporu studentom s problemami ucenia a postihnutim, nedostaneme sa do vela tried na vysokej urovni. A tak vacsina tried do ktorych chodim je na najnizsej urovni a to urovni 1. Bohuzial ak clovek nema GCSE z anglictiny, tak musi studovat na urovni 1, takze mame napr. studenta, ktory je Poliak, je velmi sikovny, ale jeho anglictina je velmi slaba a tak robi kurzy, ktore su daleko pod jeho intelektualnu uroven a je tam s mnohymi lajdakmi a blbcami (nastastie mu dovolili robit matiku na urovni 3). 

A musim povedat, ze mi to riadne otvorilo oci. Tak naprilad taky predmet Manazment penazi. Je to sucast matematiky pre studentov na urovni 1. Tak na tomto predmete sa ucia vyplnat objednavky, faktury a ucia sa tam pocitac percenta, zlomky. Percenta sa ucia pocitac systemom 12% z 70 = 70/100x12 totizto samozrejme 70/100 s posunom desatinnej ciarky nezvladnu (dokonca sa to ucia inak, lebo podla ich systemu sa vlastne desatinna ciarka nikdy neposuva, ale posuvaju sa cisla).......ale ak sa im clovek snazi vsvetlit, ze 50% je polovica, tak to cislo 70 je treba vydelit 2, tak to nie, pocujem ako odpoved - Nie, miss, nemate pravdu, to je 70/100*50 a takto pocitaju aj 100% (70/100*100)..a musim povedat, ze tato trieda je kopec roboty, lebo tam mam 2 autistickych ziakov a 2 ludi, ktori takmer nevravia po anglicky. Ale napriek tomu, ze sa tam namakam, mam skvely pocit, pretoze viem, ze som pomohla a ich ucitelka ma nevie vynachvalit. Ani sa necudujuem, pretoze ona ma tak cas venovat sa tym trosku sikovnejsim. Zarazil ma vsak jej pristup - je tam jedno dievca, ktore nevravi anglicky, ovlada minimalne zaklady, takze slova ako zlava alebo DPH jej nevravia nic..a tak sa ja s nou trapim. Ucitelkin materinsky jazyk je taky isty ako rodny jazyk toho dievcata, ale povedala, ze jej bude prekladat iba ak jej za to zaplatia extra, pretoze to nema v zmluve. To ma dost sokovalo.......

Inak vyucovanie je dost ine ako na Slovensku. V kazdej triede mame dataprojektor a kazdy ucitel ma pocitac, pretoze musi robit prezenciu na PC. To sa vecer automaticky vyhodnocuje a rodicia ziakov, ktori neboli v skole dostanu sms ( velakrat uplne zbytocne, pretaoze im je to uplne jedno). Takto posielame ziakom spravy aj my, sms cez intranet, lebo ich nesmieme kontaktovat zo sukromnych mailov alebo telefonov. Mame velmi vela obmedzeni co sa tyka ziakov a ochrany dietata a zranitelnych mladych ludi...napr. nesmieme ist na studentsky zachod, hodi nase su v inej casti budovy, nesmieme mat s nimi ziaden spolocensky kontakt mimo skolu alebo byt v miestnosti zavreti sami  za zatvorenymi dverami - preto mame vsetku triedy presklene, aspon ciastocne. A kopec inych veci...
Mame velmi dobre urobeny intranet a vsetku info mame dostupne na dva kliky, od podrobnosti o ziakoch, chybajucich kolegoch, noviniek, decka tam maju takmer vsetky prezentacie, ulohy su tam...plan predmetu musi byt poriadne prepracovany, pretoze v septembri tam musia byt zavesene vsetky domace ulohy s datumom kedy musia byt odovzdane, taktiez su tam vypisane vsetky testy, ktore sa budu pocitat do zaverecneho hodnotenia....A teraz si viem predstavit ako by mi mnohi slovenski ucitelia povedali - to by sa u nas nedalo, oni su isto inak zaplateni...ano, su zaplateni inak, ale na tunajsie pomery je plat ucitela velmi priemerny, hoci zaraba neporovnatelne viac ako slovensky ucitel, ale zivotne naklady su neporovnatelne vysie..a napr. ucitelia u nas v skole ucia iba 15 hodin, ale kazda hodina ma 90 minut. A musime vsetci pravidelne skladat ucty nasim manazerom (napr. taky clovek ako predseda predmetovej komisie tu ma dost velke pravomoci, ale musi mat manazersky kurz a ma vela zodpovednosti). Konkurencia na pracovnom trhu je vak velika a preto slova TO NEJDE, TO SA NEDA, MAM PAR ROKOV DO DOCHODKU, jednoducho neprejdu.

Videla som uz vela dobrych hodin, dokonca aj vynikajuce, ale videla som aj hodiny, ktore boli nudne ako ...ani neviem ako co. Je to asi ako vsade, je to vec toho na aku ucitelku clovek natrafi. Tento tyzden sme mali inspekciu, dopadla dobre, nie vyborne, ale velmi dobre, boli sme oznacena ako dobra skola, ale nedostali sme vyborne, ako kazdy chcel. Napriek tomu nas riaditelka vsetkych velmi vychvalila a velmi nam podakovala, lebo napr. nasa konkurencna skola dostala hodnotenie ak nevyhovujuca. Tento tyzden sme mali aj den otvorenych dveri (to bol dovod preco som prisla domov az o pol 10 vecer) a musim povedat, ze obidva dni mali velmi pozitivne hodnotenie. V stredu ked som aj ja bola prislo minimalne 2000 ludi, neviem aka bola ucast vo stvrtok.

A este daco, ziaci do skoly vobec nenosia knihy a zosity. Na kazdej hodine maju zalozeny obal, ucitelia im na kazdej hodine davaju pracovne listy, ktore si zakladaju a ak nemaju papier, tak im daju aj ten. Ked pracovny list vyplni, vlozi ho do obalu a necha v skole, domov si ho vezme iba ak chce. Kazda skupina ma svoju krabicu, ktoru ucitel pred hodinou vyberie a ziak si vylovi svoj obal. Ak na hodine potrebuju ucebnnice, ucitel ich ma v triede a rozda im ich. Mnohe decka dokonca chodia aj bez pera a stale ho od niekoho zobru. Vsetky hodiny maju ucitelia pripravene elektronicky (powerpoint, alebo iba ako WORD dokument, ale su premietane na platno a maximalne napise vedla na tabulu nejaku poznamku) a potom ich maju decka na intranete, takze si to pisat nemusia.

Vedela by som pisat o praci donekonecna, pretoze je to vsetko nove, ale nebudem vas tym nudit. Ak chcete daco vediet, tak sa pytajte, bud v komentaroch alebo piste na mail.

A slubujem, ze sa ozvem coskoro, vcera som robila kura na vine a mrvenkovy kolac, tak sa urcite podelim konecne s poriadnym receptom. A zatial kludne vyskusajte tu ceresnovu omacku, najlepsie vraj ide kucacim prsiam.

streda 31. augusta 2011

Dobré jedlo, ktoré som nevarila.

Dnes sa s vami nepodelím o nový recept, pretože som už týždeň nevarila. V poslednom čase sa mi nijako nedarí dostať sa k hrncom a skúšať dačo nové.

Ale predsa budeme dnes hovoriť o jedle. Aj keď v tejto chvíli sa mi o ňom hovorí ťažko, nakoľko som, prepáčte mi hrubosť, prežraná. Povedala by so prejedená, ale to by nevystihovalo súčasnú situáciu. Ako sa to stalo?

Tak pekne po poriadku. Minulý týždeň mi manžel povedal, že má pre mňa dve prekvapenia. Ja som pre neho mala tiež jedno – dostala som pracovnú ponuku. On ma prekvapil tým, že v pondelok ideme na SLASK a v utorok ideme na večeru do Lymingtonu. OK, teraz si možno niektorí zmätení, čo je SLASK a čo je Lymington. SLASK je poľský folklórny súbor, dačo ako naša Lúčnica a mali vystúpenie v divadle Mayflower v Southamptone a Lymington je pristavné mesto, asi 30 km od nás.

Musím povedať, že môj manžel je veľmi otvorený novým kultúrnym zážitkom a už bol so mnou na ruskom balete, španielskom flamencu a teraz poľskom folklóre. Všetky tri sa mu páčili. Posledné menované predstavenie bolo pre neho pracovnou záležitosťou, tak ako správny novinár sedel s poznámkovým blokom a robil si poznámky počas celého predstavenia. Ja som mala česť čítať jeho recenziu už dnes, hoci vyjde až v zajtrajších novinách, a samozrejme sa mi veľmi páči. Len škoda, že musela byť pomerne krátka.

No a dnešná večera bola opäť pracovnou záležitosťou. Ako zo žartu vraví, on sa obetuje. Vec sa má takto. V práci majú veľa ponúk z rôznych miest, aby o nich napísali. Ide o kultúrne predstavenia, večere, dovolenky a pod. Samozrejme, tie najlepšie si nechá pre seba najvyšší šéf, potom sú na rade jeho obľúbenci a až potom zvyšok novinárov a ostatných čo sa na vydaní novím podieľajú. Dakedy môžu zo sebou vziať partnera/partnerku, dakedy nie. My sme tak už boli spolu na víkend v kúpeľoch v nekresťansky drahom hoteli, na niekoľkých predstaveniach, na večeri...Ian bol tak už dvakrát v Amerike, na ostrove Tresco v prekrásnom britskom súostroví Scilly, na niekoľkých koncertoch a čo ja viem kde ešte. Jeho povinnosťou je potom o jeho skúsenosti napísať článok alebo recenziu.

Takže dnešná večera bola zadarmo. Lymington, ako som spomínala, je prímorské mestečko, nie práve najlacnejšie. Boli sme sa najesť v Chequers Inn, čo je rozkošný pub takmer uprostred ničoho, no na naše prekvapenie tam bolo veľa ľudí. Majiteľ bol veľký chlapisko, aspoň čo sa postavy týka. Ponúkol nám miesto v pube a nie v reštauračnej časti, pretože tam sedela hlučná rodina a nechcel, aby nás rušili. Podľa dohody sme mali každý ochutnať 3 chody. Kto pozná jedlá v anglických puboch vie, že porcie bývajú dosť štedré, takže zjesť 3 chody je dosť veľká výzva. Fľašu vína sme zdvorilo odmietli, lebo Ian šoféroval a ja alkohol veľmi nemusím.

Moje predjedlo bola fantastická krémová hubová polievka s bagetou z dennej ponuky. Bola hladučká a naozaj veľmi krémová, s pomerne dosť hubami v nej, čo ma dosť prekvapilo. Po každej lyžičke boli moje chuťové bunky príjemne pošteklené čiernym korením. Rozum mi nedovolil zjesť celú misku a čerstvo upečená bageta zostala takmer nedotknutá. Predsa bolo treba zjesť ďalšie dva chody. Ian si dal rybu, priznám sa, že neviem ako sa povie po slovensky – je to whitebait, ale boli to také malé rybičky, ako sardinky, ktoré boli obalené v strúhanke a vypražené, podávali ich s celozrnným chlebom. To čo mu však priniesli vyzeralo skôr ako hlavné jedlo, toľko toho bolo. Samozrejme, že to nezjedol všetko, ale vraj mu to veľmi chutilo – mne veru nie, lebo je to ryba, ktorá veľmi chutí rybacinou.


Pri hlavnom chode sme mali problém si vybrať. Nie preto, že by nebolo z čoho, ale presný opak. Páčilo sa nám veľa jedál, tak sme veľmi váhali. Ja som si nakoniec dala kuracie prsia obalené v slanine plnené červenou cibuľou a mozarellou s hranolkami, Ian mal kačacie prsia s černicovou omáčkou a novými zemiakmi, k tomu sme mali parenú zeleninu, lebo na šalát sa nám zdalo trochu chladno. Ian sa vyjadril, že tá omáčka mu dlho zostane v pamäti, lebo bola neskutočne dobrá. Ak niekto číta môj blog pravidelne, vie že on má veľmi rád kombináciu mäsa s ovocím. Kačacie prsia boli tak akurát ružové, že ich s chuťou zjedol, napriek tomu, že má rád mäso dobre prepečené – čo im zabudol povedať. Moje kuracie prsia boli prepečné poriadne, slaninka chrumkavá a mozarella krásne roztečená. Všetko to prišlo na tanieri neskutočne krásne naaranžované, oveľa krajšie ako sme očakávali od pub-u. Jediným problémom bolo, že bolo toho strašne veľa.


A bolo treba ešte zvládnuť aj dezert. V ponuke bolo asi 6 možností, tak si opäť bolo neľahké vybrať. Ja som si nakoniec vybrala malinovú Pavlova, čo je vlastne snehová pusinka, ktorá bola plnená malinovou zmrzlinou, šľahačkou a podávali ju s malinovou omáčkou. Bolo to dobré, len som čakala, že malinová omáčka prinesie so sebou určitú kyslosť, ktorá trošku stiahne sladkosť snehovej pusinky. To sa však nestalo a tak to bolo celé na môj vkus tak trochu veľmi sladké, čo môj manžel skomentoval, že 'príliš sladké' v jeho slovníku neexistuje. Ian si dal 'treacle tart', čo je v podstate dačo ako melasový koláč z lineckého cesta. Bol podávaný teplý s vanilkovou zmrzlinou a Ian sa za ušami olizoval, no mňa vôbec neoslovil. Asi prvýkrát v živote sa stalo, že som nechala polovicu dezertu na tanieri. Úprimne povedané, ja som si ho ani nechcela objednať, ale bolo treba napísať o troch chodoch............no, neobetovali by ste sa?

Obsluha bola veľmi milá, to je na týchto „pracovných“ výletoch asi to najlepšie, že sa snažia urobiť dojem a nikdy nemáte dôvod sa sťažovať.

Tento krasavec  nam robil spolocnost
Dnes som už čítala Ianovu kritiku a musím povedať, že ju napísal skvele, napriek tomu, že o jedle nikdy predtým nepísal. Nepochybovla som, že to zvládne bravúrne, lebo talent na písanie má, ale to som pochopila už dávno. Ja som však dostala pochvalu, vraj sa pýtam veľmi dobré otázky a pýtam sa ich tak, že mi ľudia aj odpovedia.

Najčudnejšie na včerajšku bolo to, že keď sme prišli do toho pub-u, tak nám padol do oka pekne ozdobený vianočný stromček a na ňom oznam - „nepýtajte sa“. Keďže nám majiteľ povedal, že sa môžeme spýtať na čo chceme, tak som sa spýtala........a dostala som aj odpoveď, pretože mi to ležalo v hlave celý večer.

A ešte sa chcem podeliť s jednou vecou. Minulý štvrtok sme boli na svadbe. Vydávala sa neter (ako som si vzala Iana, zrazu mám kopec neterí a synovcov, mnohí sú v mojom veku, alebo aj starší). Nechcem teraz písať o celej svadbe alebo obede,ale musím povedať, že svadobná torta bola tou najlepšou čokoládovou tortou akú som kedy jedla. A to som za môj takmer 40-ročný život pojedla veľa neskutočne veľa dobrých čokoládových zákuskov. Ľahkosť a kvalita krému bolo dačo neuveriteľné. Ja to ani neviem popísať. Ian vravel, že aj citrónová bola rovnako božská. Aspoň vám pridám foto torty – teda boli to malé tortičky.   
Prajem pekny den, 
DK xxx



streda 17. augusta 2011

Iné potešenia

Dnes sa s vami chcem podeliť o iné potešenia v mojom živote. A to konkrétne o našom sobotňajšom výlete do Hinton Ampner a dnešnej návšteve knižnice. 

Odkedy bývame v meste a nemáme les priamo pod nosom, chodievame cez  víkendy na malé výletiky do okolia, v sobotu väčšinou na nejaké nové miesto a v nedeľu chodievame na prechádzku k moru. Napriek tomu, že máme celkom blízko Bournemouth - pomerne známe prímorské mesto s pieskovými plážami, ktoré je však plné turistov, chodievame do malého mestečka Lee-on-the-Solent, ktoré Ian objavil vďaka tomu, že šiel podporiť svojho kolegu, ktorý pre charitu plával na ostrov Wight. Toto mestečko nie je známe pre turistov, pláže sú s kamienkami, ale to nevadí, pretože my sa aj tak nechodíme kúpať, ale prejsť sa a pri pobreží je vybudovaný chodník. A tak štyri hodinky nám utečú ako 40 minút. 

V sobotu sme boli v Hinton Ampner, záhradách a vidieckom sídle v dedinke Bramdean, blízko Alresfordu.
Napriek tomu, že dom pôsobí veľmi staro, jeho rekonštrukciu vykonal po roku 1960 Ralph Dutton po veľkom ničivom požiari. Záhrady, ktoré tiež navrhol a ktoré nádherne spájajú formálne a neformálne záhrady, sú považované za majstrovské dielo záhradníckeho dizajnu 20 storočia.
Bohužiaľ, v čase našej návštevy bolo v dome veľa návštevníkov, tak sme nemohli fotiť, vraj by to ochromovalo plynulý chod prehliadky, ale zároveň nám pani pri dverách povedala, že sme vítaní kedykoľvek inokedy a môžeme fotiť, ale samozrejme bez blesku. Dom je zariadený množstvom nábytku v gregoriánskom štýle a je tam veľa výstavných kúskov z Egypta a Talianska a ako to v takýchto domoch chodí aj veľa olejomalieb a kvalitného starožitného porcelánu. Keď sa prechádzate miestnosťami, v tých prvých je na kobercoch položený ďalší koberec, aby ochránil tie vzácnejšie. A tak sme ako poctiví návštevníci drali ten vrchný koberec, no zrazu som uvidela krásnu lampu a tak som sa nahla, pričom som sa zachytila o výstavnú stoličku a jednou nohou som stála na krásnom koberci. A zrazu ku mne, chcela by som povedať pribehol, ale to by bolo veľmi nevhodné slovo, zrazu sa ku mne došuchtal asi 80-ročný starček, ktorý tam ako dobrovoľník pracoval... s očakávaním, že ma ide „zbuzerovať“ za chytanie sa výstavných kúskov a šliapanie po koberci, som sa na neho pozrela s ospravedlňujúcim výrazom v tvári a on na mňa spustil: nech sa páči, prejdite si bližšie, po tom koberci môžete normálne chodiť.

Čo sa záhrad týka, väčšina o mne viete, že nie som záhradník ani zďaleka. Kvety však milujem. Pri vchode sa nachádzajú tzv. Wall garden, záhrady, ktoré sú ohraničené stenami a nájdete v nich rôzne druhy gladiol, georgín, slnečnice, hortenzie a iné kvety, ktoré vôbec neviem pomenovať, Okrem toho sa tam nachádzajú maliny, jablone a hrušky, ktoré sú v tejto dobe bohato obsypané plodmi. A nachádzajú sa tam aj malé záhradky so zeleninou a tak majú deti šancu vidieť ako vyzerá cibuľa, cukina, zeler, hlávkový šalát a fazuľa v zemi a nie iba v plechovke. Keď smi vyšli z tejto časti záhrady, ocitli sme sa pred stromami krásne vytvarovaným a hneď za nimi sme našli akoby malý lesík a pastviny pre ovce. Prechádzkou po cintoríne okolo kostola sme sa dostali do tzv. formálnych záhrad, v ktorých panovala neskutočná harmónia presne naplánovanej výsadby a voľného porastu. Najformálnejšou časťou sú záhrady v blízkosti domu, kde sa nachádza malé jazierko s fontánkou, rybičkami a pre mňa dokonalým a neskutočne krásnymi leknami, stromy vytvarované do tvaru hríbov a samozrejme aj ružová záhrada. 


Celá záhrada je taká veľká, že sme ju ani neprešli, na juhu sa totižto otvára do polí, ktoré sú ponechané pre pastvu oviec a ktovie čo ešte.

Krásny kontrast trávnikov a záhonov, ktoré boli dokonale upravené s pustými poľami a voľne rastúcimi drevinami a bodliakmi, ktoré napriek tomu všetkému spolu vytvárali veľmi harmonický celok, potešil nielen naše oči, ale zároveň aj naše duše pookriali. A ako to tam neskutočne voňalo, to sa ani nedá opísať.

Nakoľko máme členstvo v National Trust, ktorý je správcom, máme vstup zadarmo, je to asi 40 min. autom od domu, tak sa tam isto vrátime. Jeseň tam bude isto prekrásna.

Po ceste sme videli prenádherný 'pub', tak plne obsypaný kvetmi, že sme sa jednoducho museli zastaviť na drink. 
Po ceste späť sme sa zastavili na parnej železnici Watercress (o tej som už písala a môžete si to prečítať tu). Chceli sme vidieť nejaké parné, prípadne dieselové vláčiky. Na naše prekvapenie tam boli Tomášove dni (ak by niekto nevedel, tak ide o obľúbenú rozprávku o lokomotívach, pričom hl. hrdina je lokomotíva pod menom Tomáš. Prišli sme neskoro a tak sme modrého Tomáša už nevideli, ale videli sme dve iné lokomotívy s tváričkami. Boli milučké.

Možno si niekto teraz povie, či sme si nemohli vymyslieť nič nudnejšie ako toto na sobotu. Nuž, všetko je to vec pohľadu. Strávili sme viac ako 5 hodín v záhradách, pričom sme si vôbec neuvedomili, že sme tam boli tak dlho. Z toho sme asi 15 min presedeli na lavičkách, takže sme chodili riadne dlho, čo nám isto prospelo. Vždy keď nájdeme rozkošné miesto ako je toto si vravím ako veľmi mi je ľúto ľudí, ktorí strávia víkendy v nákupných centrách, pretože je v móde chodiť po obchodoch a obklopovať sa materiálnymi vecami, ktoré mnohokrát ani nepotrebujú. Verím, že nové topánky, nohavice, kabelka, náhrdelník alebo náušnice dokážu potešiť oko aj dušu, nepopieram to, ale každý týždeň?


No a sľúbila som, že sa s vami podelím o zážitok z knižnice. Áno, áno, nepopieram to, vždy som bola, som a aj budem nudný knihomoľ. Mám radšej knihy ako filmy a hudbu, otvárajú mi nový svet, v ktorom mi autor našepkáva ako to tam asi vyzerá, ale moja fantázia si dotvorí obraz. A myslím si, že vďaka čítaniu mám veľmi bohatú fantáziu, slovnú zásobu, viem odpovedať na otázky, hoci neviem odkiaľ viem odpoveď a v škole som nikdy nemala problémy s diktátmi. Priznávam sa, že posledné roky čítam najmä v angličtine. Neviem nejako nájsť toho správneho slovenského spisovateľa/ku, ktorý/ktorá by ma tak uchvátil/a, aby som čakala na každú novú knihu. Nevravím, že nečítam v slovenčine vôbec, ale pomenej a môžem povedať, že sa častejšie musím zastaviť a porozmýšľať ako dačo správne napísať. Našťastie, hoci i tuná isto nájdete chyby, keď čítam rôzne diskusie v novinách na nete alebo veci na facebooku, mám pocit, že môj pravopis je veeeeeeľmi dobrý. Ale poďme späť ku knižnici.

V knižnici som nebola asi tak 5-6 rokov. Doma v Hlohovci som tam nechodila,, pretože otváracie hodiny boli také, že som sa tam jednoducho pri svojich pracovných povinnostiach a pracovnom čase nedokázala dostať. A tak potom ako som s hanbou zaplatila poslednú pokutu za omeškanú výpožičku som si povedala DOSŤ a nepredĺžila som si členské. Je to smutné, lebo inak si myslím, že je to pomerne dosť knižnica a tie panie čo tam pracovali boli zlaté. Len bohužiaľ, už nemali otvorené v sobotu doobeda.

Dnes sme sa s Ianom boli zaregistrovať v knižnici, ktorú máme pri dome. Jediné čo sme potrebovali bol dôkaz o našej adrese a na moje prekvapenie sme neplatili žiadne členské poplatky. Dostali sme 4 alebo 5 letáčikov, v ktorých sme sa dozvedeli, že môžeme s jedným preukazom navštevovať všetky knižnice v Southamptone, pričom bez ohľadu na to odkiaľ sme si ich požičali, tak ich môžeme vrátiť do najbližšej knižnice. Dostali sme PIN, na základe ktorého, spolu s číslom na preukaze, môžeme denne dve hodiny používať internet v knižnici zdarma, ale ktoré zároveň slúžia aj ako registračné údaje na internete a tak si môžem predĺženie výpožičky vybaviť online (alebo telefonicky), rovnako si takto tiež rezervovať knihy alebo poprosiť o medziknižničnú výpožičnú službu.
Atmosféra je tam veľmi uvoľnená a bolo tam veľa detí, pre ktoré sú tam vytvorené skvelé podmienky – miniatúrne stoličky, vankúše, farbičky, hračky...a dnes tam mal prísť kúzelník. Okrem toho sa tam pravidelne stretáva klub čitateľov od 7-13 rokov, klub čitateľov so zrakovým postihnutím, pravidelne sa tam stretávajú ľudia, ktorí radi štrikujú, chcú prestať fajčiť, zaujímajú sa o tvorbu rodokmeňov, chcú schudnúť, mamičky s deťmi majú pomerne bohatý program. A ak nemáte doma dosť hračiek,alebo máte ten pocit, každý druhý týždeň funguje výpožičná služba hračiek pre deti do 14 rokov.

Najviac zábavy sme si užili keď sme si knihy vypožičali. Nie, nehovorím ešte o tom čase keď sme ich čítali. Viete ako je to v novom mieste. Vybrali sme si knižky a tak úplne sme nevedeli čo ďalej. Bolo treba ísť k stolíku, aby nám ich zoskenovali a my si ich mohli odniesť domov. Bolo tam však dosť ľudí, detí a starších, tak sme neboli nadšení z čakania...a v tom Ian uvidel zopár obrazoviek, tak sme si mysleli, že sú to počítače. Chyba! Boli to prístroje, kde sme si samoobslužne mohli zapísať knihy na náš preukaz. To vám bola sranda. Na obrazovke sa vám krok po kroku zobrazuje čo máte robiť. Pod obrazovku vložíte váš čitateľský preukaz (ktorý je plastový s čiarovým kódom člena), kde vám ho zoskenuje. A potom položíte jednu knihu po druhej na vyznačené miesto, zoskenuje vám postupne všetky položky – môžete ich mať max. 30 (knihy, audioknihy, CD, DVD, PC hry) a môžete si vytlačit „účet“, ktorý vám povie čo ste si požičali a kedy to treba vrátiť, pretože je iná výpožičná doba na knihy, CD, DVD...a ak treba platiť – za CD, DVD a PC hry (DVD sú 2 libry na 3 dni nové filmy a 1 libru staršie tituly, CD 1 libru na týždeň), tak je tam pokladnička, do ktorej vhodíte mince. A to je všetko. Takto funguje aj vrátenie kníh. Samozrejme, ak chcete, aby vás obslúžili, alebo nemáte radi tieto nové technológie, tak to za vás vybaví knihovnička. Zabudnite však na to, že by ste sa bez nej nikde nepohli. Musíme dúfať, že nám knižnicu nezrušia, pretože vrámci úsporných opatrení sa krátia aj dotácie na knižnice a niektoré sa zatvárajú. My máme dve dosť blízko seba, tak musíme len dúfať, že prežijú.

Ale teraz už toho bolo ozaj dosť, vy už máte asi plné zuby čítania a ja sa chcem ísť zahryznúť do kníh, ktoré som si požičala z knižnice. Že koľko ich bolo? To nechám na vašej fantázii.........ak chcete hádajte v komentároch.

Prajem všetkým krásny deň,
DK

pondelok 15. augusta 2011

Zeleninové lasagne

Dnes si dáme jeden receptík, ktorý je inšpirovaný delenou stravou. Ako som spomínala v minulom blogu, spolu s Ianom sme sa dali na delenú stravu. Dnes je deň 19 a v podstate nám stále nič nechýba. Zas aby som nepreháňala - Ianovi chýba jeho obľúbená kombinácia nedeľného pečeného obeda a včera, keď sme boli na prechádzke pri mori, ako na potvoru tam všetci vyjedali hranolky, zmrzlinu a koláčiky. Tak sa nám slinky zbiehali! Ale odolali sme, dali sme si našu z domu prinesenú mrkvičku a nízkotučný syr a večer sme si dali pečené kura so šalátom a kým sme čakali na kuriatko tak sme si dali parenú brokolicu na zahnanie toho najväčšieho hladu.

Dnes môžeme papať cestovinu a zeleninu (okrem iných mňam vecí), tak na večeru robím lasagne. Musím sa priznať, že neviem či je správne lasagne alebo lasagna, tak ak používam nepresný názov, odpusťte. Obyčajne používam mleté mäso a bešamelovú omáčku, ale to dnes nesmieme tak experimentujem so zeleninovou kombináciou, ktorá sa práve pečie v rúre, tak uvidíme ako dopadne. Myslím však, že dnešná večera bude dobrá, lebo máme radi všetky suroviny a omáčka bola veľmi dobrá. 

Priznávam sa, že cestovinu nerobím doma, ale kupujem sušené pláty. V minulosti som ich varila, ale asi tak mesiac dozadu som ich skúsila dať do pekáča surové a fungovalo to. Takže dnes som robila rajčinovú omáčku s cuketou  alebo cukinou, ako chcete. 
Na čajovej lyžičke olivového oleja som  opražila jednu cibuľu, 3 strúčiky cesnaku, jednu na veľmi drobno nakrájanú mrkvu a jednu nadrobno nakrájanú cuketu. Pridala som dve plechovky rajčín a asi deci rajčinovej šťavy, trošku vody a vegetu. S vegetou nie som si 100% istá či je vhodná do delenej stravy, lebo ju mám presypanú v pohári. Varila som to celé asi 25 min. Namiesto bešamelovej omáčky som si urobila iba zápražku z celozrnnej múky, soli a sójového mlieka, lebo som nechcela používať viacej masla alebo tuku, hoci máme doma maslo, teda margarín, vhodný pre vegánov, ktorým som veľmi jemne postrašila formu, aby sa mi to neprilepilo. 
Do formy som naskladala nasledujúce vrstvy: rajčinová omáčka, cestovina, rajčinová omáčka, biela omáčka (ktorá v skutočnosti nebola biela), nakrájané čerstvé šampiňóny, trošku rajčinovej omáčky, cestovinu, rajčinovú omáčku, na kolieska nakrájanú cuketu, omáčku rajčinovú a bielu.  A šup do rúry na asi 50 min. 


Chýba vám syr alebo syrová omáčka? Biela omáčka vytvorí na vrchu kôrku, takže nám nechýba, ja syr nikdy nepoužívam v tomto jedle, ušetrí zopár kalórii. Práve som nakukla do rúry a vyzerá to dobre. Je-je-jej.

Po rozkrájaní za horúca nedržali tak krásne pokope ako mäsové, ale po vychladnutí to boli hutnejšie. Chutili však výborne, polovica pekáča nám zostala, tak príde vhod keď pôjdeme na celý deň dakde von. A ak si myslíte, že mi prihoreli, tak vás chcem uistiť, že som ich schválne nechala tak veľa upiecť, tak to máme radi.




A predpokladám, že sa chcete spýtať, či sa nám podarilo schudnúť pomocou delenej stravy. Odpoveď znie áno a ja musím priznať, že som veľmi hrdá na svojho manžela, lebo som neverila, že sa podrobí tejto strave, hoci on bol ten, ktorý vyhlásil, že musí schudnúť a to nás naštartovalo. Budúci týždeň však budeme musieť začať jesť normálne, pretože ideme na svadbu a budeme u švagrovcov štyri dni a nechceme, aby sme boli problémom pri varení a jedení. Je však podstatné, že za posledné dva týždne sme sa viac naučili kontrolovať veľkosť porcií, tak snáď sa nám podarí  dlhodobo udržať si súčasnú váhu. Uvidíme ako dlho, pretože máme radi jedlo a sladkosti a ja rada varím a vypekám, ale na druhej strane, okrem našich pravidelných prechádzok, sme sa začali oveľa viac hýbať a chodievame pravidelne plávať. Veď toto krásne letné počasie človeka núti byť aktívnym.

Prajem vám krásny deň, nech už robíte čokoľvek.
DK xxx

PS: Zabudla som urobiť fotku s plátmi cestoviny, ale naozaj tam boli :-) 



pondelok 8. augusta 2011

FAZUĽOVÁ NÁTIERKA

Na tento recept som prišla vďaka tomu, že držíme oddelenú stravu. Recept, ktorý sem dám je upravený pre bežného človeka, ja ho pre nás momentálne robím trošku ináč.
Je dosť ťažké variť oddelenú stravu pre môjho drahého manžela, nakoľko neje strukoviny. Našťastie sa mi ho podarilo presvedčiť zjesť kúsok chleba s touto nátierkou a on nielenže ju zjedol, ale si ju celkom aj obľúbil. 

Potrebujeme:
konzervu bielej fazule,alebo asi za hrsť sušenej bielej fazule
jeden veľký zemiak uvarený v šupke
trochu masla (ja maslo nedávam, dávam kvapku olivového oleja a sójové mlieko)
soľ (alebo vegetu, ak mate radi)
čierne korenie 
pár kvapiek sójovej omáčky a citrónovej šťavy (ja počas oddelenej stravy nedávam, ale veľmi to tam sedí )
petržlenovú vňať

Fazuľu uvaríme do mäkka, uvarený zemiak očistíme a na jemno nastrúhame. Zmixujeme spolu s fazuľou, maslom a ochutíme. 

Samozrejme, je možno ju vylepšiť napr. pridaním nadrobno nakrájanej cibuľky ale čili papričkami, fazuľu možno nahradiť cícerom atď...  Ak máte nejaké dobré nápady, do komentárov s nimi. 

Veľmi jednoduché, ale u nás sa  jednoznačne táto nátierka zaradila do kategórie "pravidelné" a "obľúbené".  Ak budete variť fazuľu doma, tak to nejaký čas samozrejme potrvá, ale inak je to ozajstná rýchlovka. A ak si ňou natriete chlebík v lete keď idete na výlet, tak sa nemusíte báť, že sa vám v teple pokazí ako napr. by sa mohla šunka.  

  
Prajem vám dobrú chuť a troška viac slnka na nebíčku. 
DK


štvrtok 28. júla 2011

DUSENÉ KURA NA KAPUSTE SO ZEMIAKMI A ŠAMPIŇÓNMI

DUSENÉ KURA NA KAPUSTE SO ZEMIAKMI A ŠAMPIŇÓNMI

Ak chcete vidieť iba recept, choďte nižšie, je tam jasne vyznačený. 

Ja viem, že v poslednom čase blog dosť zanedbávam, ale nejako sa u nás doma nevarí. Potom ako sme sa presťahovali, sme si nervy liečili na Slovenku u mojich rodičov, kde sme variť naozaj nemuseli. Ešte raz veľká vďaka za vašu starostlivosť. A len o pár dní na to ako sme sa vrátili sme zase boli u švagrovcov na severe. Teraz máme pred sebou štyri týždne počas ktorých sa nechystáme nikde na dlhší čas, tak sa snáď zabehneme do normálneho rytmu. A o mesiac nás čaká svadba. Takže sme veľmi motivovaní upraviť náš jedálniček, aby sa Ian zmestil do "svadobného" obleku a ja aby som vyzerala v šatách tak ako chcem. 
Keď spomíname svadbu, my sme nedávno oslavovali naše prvé výročie. Strávili sme spolu pekný pohodový deň a mali sme to šťastie, že sme ho mohli stráviť s ľuďmi, ktorých máme radi. Na naše veľké prekvapenie sme od rodičov dostali veľkú, krásnu a strašne chutnú tortu. Pár kúskov z nej máme ešte v mrazničke, kde na nás pokojne čaká a myslím, že tam ešte chvíľku bude musieť vydržať.



RECEPT
Ale predsa hodím jeden receptík. 
Veľmi rýchly a veľmi jednoduchý recept, na ktorý som prišla vďaka tomu, že v chladničke takmer nič nebolo a chcela som napriek tomu uvariť poriadnu večeru.
Naša chladnička bola prázdna, pretože sme odchádzali na dovolenku a chcela som ju vypnúť, tak som hodila do hrnca čo doma zostalo a sadlo to.

Kuracie stehná som do hneda opiekla na oleji a vytiahla som ich. Na tom istom oleji som opiekla šampiňóny a pridala na pásiky nakrájanú čerstvú kapustu a na kocky pokrájané zemiaky (tie dva čo sme mali doma :-). Asi po piatich minútach som dala späť do hrnca stehná, osolila, pridala trošku papriky a udusila som to všetko do mäkka. Podávala som to s toastom, nakoľko v tom bolo málo zemiakov.

Jednoduché, rýchle, lacné, chutné,....a podlľa mňa aj zdravé. Čo viac môže človek chcieť od večere uprostred týždňa?

Sorry, tento raz nemám fotky, nejako som na to v tom mini-blázninci zabudla.


streda 6. júla 2011

Tri torty a marcipanove bomby

Fuuuuuuh, 10 dní bez internetu. Prežili sme a aspoň som sa mohla sústrediť na iné, oveľa podstatnejšie veci. V oblasti varenia sa toho až toľko nedialo, pretože sme sa sťahovali a pokiaľ sme dali veci na poriadok, tak sme mysleli na milión vecí, len na jedlo veru nie a týždeň sme prežili na veľmi jednoduchých večeriach. Nanešťastie do toho všetkého padli Ianove meniny aj narodeniny. Možno sa pýtate, či Angličania oslavujú meniny. Odpoveď je tak ako ste predpokladali – NIE, ale my ich oslavujeme, pretože sa mi nezdá férové odignorovať ich, nakoľko na tie moje sa manžel neskutočne snaží a nezabúda ich. A tak sme tie jeho stavili na 24. júna, kedy sa u nás na Slovensku oslavuje Ján. Bohužiaľ, jeho narodeniny sú iba o pár dní neskôr. Ja som mu navrhovala, aby sme meno oslavovali v septembri, pretože jeho prostredné meno je Michael, ale odmietol.
A tak mi v procese sťahovania pribudla ďalšia starosť – meninová a narodeninová torta, vlastne narodeninové torty dve. Za normálnych okolností by som hovorila skôr o radosti ako o starosti.
Hoci pečenie a hlavne zdobenie toriet nie je mojou silnou stránkou, ani prinajmenšom ma to neodradí od experimentovania. Obdivujem ľudí, ktorí majú na tieto veci talent a zároveň aj zručnosti svoj talent pretaviť do reality. Klobúk dolu. Talent nemám, zručnosti mi chýbajú, no napriek tomu to robím s radosťou.

TORTA 1
Takže korpusy som si napiekla ešte v starom dome, pretože som poznala rúru a dokonca celú meninovú tortu som tam urobila. Tá bola opäť z čokoládového korpus  bábovkového cesta s jahodovým džemom a čerstvými jahodami s parížskym krémom z bielej čokolády. Bola dobrá, až na to, že sa mi nechcel sadnúť krém, tak som do neho dala želatínu, aby som mu trosku pomohla Dnes viem, že chyba spočívala v tom, že som si smotanu po varení nenechala dostatočne vychladnúť.



Narodeninové torty boli dve, pretože som jednu robila Ianovi do práce a jednu na ktorej mohol doma sfúknuť sviečky.
Vezmime to po poriadku.

TORTA 2
Najprv torta, ktorá šla do práce. Bola opäť z bábovkového cesta a parížskym krémom a marcipánom. Krém bol tento raz kombináciou bielej a mliečnej čokolády (450ml smotany na šľahanie som uvarila a roztopila som v nej 375 gramov čokolády, nechala poriadne vychladnúť a vymiešala do husta). A ten sa sa mi dal pekne vymiešať, pretože som mu dala celý deň na vychladnutie a tento raz šiel krém do prostriedku medzi dva korpusy a nie navrch.
S marcipánom som nikdy predtým nerobila a môj prvý problém nastal keď som ho chcela vyvaľkať. Samozrejme sa mi lepil a nevedela som čo s tým. Internet som nemala, moje kuchárske knihy mi nepovedali čo robiť a tak som si pomohla ako som vedela – pracovnú dosku som si potrela olejom a problém sa vyriešil. Možno sa teraz niekto chytá za hlavu, ale fakt som nevedela čo robiť. Budem veľmi vďačná za každú radu. Nakoniec som ho na tortu dostala, hoci musím povedať, že nevyzerala tak elegantne ako od cukrárky. Posypala som ho kúpenými farebnými cukrovými hviezdičkami. Zostal mi z nej doma jeden nepodareno odkrojený kúsok a ak sa môžem pochváliť, podľa mňa bola veľmi dobrá - chutila oveľa lepšie ako vyzerala. A dostala aj veľmi dobrú kritiku od Ianovych kolegov.





TORTA 3
Torta na doma bol vlastne nový recept. Tým, že som sa necítila pod tlakom ak by sa nepodaril, som si povedala, že bolo dosť čokoládových toriet. Aj keď korpus tejto bol práve čokoládový, ale ako plnka bola použitá citrusová pena. Recept pochádza z mojej obľúbenej knihy The Big Book of Baking, ktorú som už spomínala. Priznávam, že tento recept je časovo náročnejší, najlepšie je ako si necháte penu vychladnúť minimálne cez noc. A keďže sú v nej surové vajíčka, tak samozrejme treba si rozmyslieť koľko bude vonku na teple a či ju budete ponúkať aj tehotným ženám. Keďže ja som vedela, že u nás bude viac v chladničke ako vonku, tak so m sa nebála, ale samozrejme som použila také čerstvé vajíčka ako sa dalo. Nemala som kupované, ale boli sme si ich vziať priamo na farme.

POTREBUJEME:

Na cesto
155 g masla
175 g kryšt. cukru
4 vajíčka
200 g múky (ja som robila zo self-rising, na Slovensku by som použila polohrubú a pridala prášok do pečiva)
1 lyžica kakaa
50 g čokolády (najlepšie horká s pomarančovou príchuťou)

Na penu:
2 vajíčka
50 g kryšt. cukru
200 ml čerstvej pomarančovej šťavy
2-3 lyžičky želatíny
3 lyžice vody
300 ml šľahačkovej smotany

POSTUP
Cesto
Vymiešame maslo s cukrom a postupne pridávame vajíčka. Po pridaní každého vajíčka treba vymiešať. Preosejeme si spolu múku a kakao a prášok do pečiva a pridáme do vymiešanej zmesi vajíčok a cukru s maslom. Vmiešame roztopenú čokoládu. Vylejeme do vymastenej a vymúčenej tortovej formy a pečieme na 180°C, plyn 4.

Pena
Žĺtka si vymiešame s cukrom do penista, a vmiešaname pomarančovú šťavu. Želatinu rozpustíme v studenej vode, spracujeme ju podľa návodu (tá moja bola treba roztopiť v horúcej vode a na miernom ohni ju treba bolo zohrievať dve minúty, ale nesmela prísť do varu) a vlejeme ju do vajíčkovej zmesi – pozor, aby ste neuvarili vajíčka. Vyšľahanú šľahačku a sneh z bielkov vmiešame jemne do vajíčkovo-želatinovej zmesi. Necháme v chladničke poriadne vychladnúť a sadnúť, z času na čas môžeme premiešať.
Tu sa musím priznať, že pena tuhla oveľa, ale oveľa dlhšie ako som predpokladala. Myslela som, že sa ani nesadne, trvalo jej to asi 16 hodín.
Čo sa týka ozdobovania, myslela som si, že to bude jednoduché pretože som si kúpila pero, ktoré píše na marcipán a samozrejme je vhodné na konzumáciu. Ale samozrejme, keď sa darí tak sa darí a pero nepísalo. Je skôr vhodné na malé kreslenie ako napr oči na figúrky a pod. A tak som skončila s napísaným H a to bolo všetko...Nakoniec som to vyriešila 4 kakaovými marcipánovými srdiečkami.



Časť peny mi zostala, tak som ju dala do mrazničky a mali sme ju ako zmrzlinu.
Kombinácia čokoládového korpusu s pomarančovou penou bol veľmi dobrá, len neviem, či námaha a čas boli úmerné výsledku. V každom prípade korpus je už v mojej knižke obľúbených receptov, ale penu budem musieť ešte raz vyskúšať, aby ma presvedčila, že aj ona tam patrí a do budúcnosti budem vedieť, že potrebujem more času, kým mi pena sadne.

MARCIPÁNOVÉ BOMBY

No a zo zvyškov a odrezkov sme vytvorili tieto bomby, ktoré našťastie nevybuchli, ale zmizli z chladničky pomerne rýchlo. 




Teraz na 100nebudem istý čas piecť, pretože máme zopár kúskov torty v mrazničke a ideme domov k našim, tak pečenie prenechám mamine, ktorá je v tom miliónkrát lepšia ako ja.

Prajem vám všetkým sladký deň. 
DK xxx



pondelok 20. júna 2011

Zemiakové pagáče

Posledné dva týždne nám počasie ukazuje svoju odvrátenú tvár. Najprv sa nevedelo rozhodnúť či pršať a či nie a po dvoch týždňoch si to rozmyslelo v prospech dažďa. Ale nevadí, pretože už to bolo treba, bolo veľmi sucho a dokonca už sa objavili nejaké lesné požiare.

Minulý týždeň som dostala strašnú chuť na pagáče. Nie tie pravé oškvarkové, tie nie sú moje obľúbené a oškvarky ani nemám. Mám radšej zemiakové alebo syrové a tie prvé spomenuté som aj robila. Tento recept mám od mojej maminy a tak neviem odkiaľ pôvodne pochádza.

Potrebujeme:
1kg hladkej múky
30 g droždia
2 vajíčka
3 lyžičky soli
4 dcl mlieka
2 dcl oleja
1 cera
5 v šupke varených zemiakov

Do vlažného mlieka vložíme kvasnice a urobíme si kvások. Do preosiatej múky vmiešame soľ, vajíčka, olej a kvások a vypracujeme cesto. Necháme asi hodinu nakysnúť, rozvaľkáme . Zemiaky si postrúhame na jemno a necháme vychladnúť. Samozrejme, sedliacky rozum nám káže, aby sme si ich pripravili kým nám kysne cesto. Na rozvaľkané cesto rozprestrieme zemiaky a nastrúhame ceru. Cesto preložíme a necháme 20 min kysnúť. Prekladanie opakujeme trikrát. Potom cesto rozvalľkáme, vykrajujeme pagáče, ja nožikom robím navrch mriežku, lebo tak sa to u nás doma vždy robilo. Potrieme vajíčkom a pečieme do  zlatista /ja som ich piekla na 200°C).


Ja ich vždy robím z polovičnej dávky, vykrajujem ich s priemerom asi 6,5 - 7 cm a urobím ich 25 a viac. Ešte sa mi doteraz niekdy tak krásne nerobilo s cestom. Je o mne dosť známe, že cesto rada miesim ručne, toto bola naozaj jedna veľká radosť. Bolo nadýchané, plné bubliniek...vedela som už v prípravnej fáze, že výsledný produkt bude stáť za ten čas a námahu. Pôvodne som sa trošku obávala, pretože nemám hladkú múku, tak som nevedela, čo to spraví (robila som ich z obyčajne plain flour).
Keď som ich robila prvýkrát nemala som doma ceru - tú tu ani nedostanem samozrejme v obchode, ale nemala som doma ani klasické tvrdé maslo, len natierkové, tak som cesto natrela tenkou vrstvou a na ňu som dala zemiaky a pagáče tým vôbec neutrpeli.


Časť z nich išla do mrazničky, lebo by sa to všetko nepojedlo. Keď sme mali chuť, vybrala som pár z mrazničky, hodila na minútku či dve do mikrovlnky a boli ako čerstvo upečené alebo keď bolo dosť času, tak som ich nechala postupne rozmraziť. Dôkazom toho, že chutia je otázka môjho manžela: A už nemáme tie dobré zemiakové koláčiky?

sobota 11. júna 2011

Kura na bielom víne s bielou fazuľou

Tento týždeň bol nesmierne stresujúci a úprimne som nesmierne rada, že je za nami a všetky veci, ktoré bolo treba vybaviť sme vybavili. 
Dnes si dame iba jeden rýchly, ľahký, ale chutný receptík. A opäť patrí do kategórie - všetko z jedného hrnca.  

Potrebujeme: 
olej (ak máte olivový, tak do panvice s ním)
4 kuracie stehná bez kože
1 plechovku bielej fazule asi 300g (alebo ak sa vám chce variť, tak si ju uvarte vo vode)
2 strúčiky cesnaku nakrájaného na drobno
1 stredne veľká cibuľa nakrájaná na drobno
lyžička tymiánu (ak nemáte, dá sa použiť aj rozmarín)
asi 300 ml bieleho vína 
soľ
čierne korenie
voda podľa potreby

Stehná do hneda opečieme na oleji, pridáme tymián, cibuľku a cesnak a opečieme. Podlejeme vínom, pridáme trochu vody, osolíme a okoreníme. Privedieme do varu, stíšime. U nás je vždy vítaná šťava, tak som to prikyla a nechala pomaly dusiť, ale ak nechcete šťavu, tak samozrejme to môžete nechať vzvariť bez šťavy. Z vína sa samozrejme alkohol vyvarí a zanechá nám len príjemnú chuť. Keď sú stehná udusené, pridáme fazuľu a prehrejeme. Ja som šťavu trošku zahustila kukuričnou múkou, asi tak pol lyžičky rozmiešanej vo vode. Nakoniec pridáme petržlenovú vňať.

Samozrejme, že sa to dá robiť z pŕs alebo inej časti kuraťa, ale stehná obsahujú vraj ďaleko viac zinku a železa ako prsia, tak sú zdravšie...a k tomu neporovnateľne lacnejšie ako prsia. 

Aké víno? Myslím, že to je na vás, ja sa musím priznať, že vínu moc nerozumiem - alkohol naozaj nemusím. My máme radšej víno z tej sladšej strany, tak suché doma nikdky nemáme - a tak ho ani na varenie nepoužívam. V podstate by som použila zásadu, ktorú som počula od švagra: Ak nie je víno dobre na pitie, tak nie je dosť dobré ani na varenie. 


Nám to chutilo s ryžou
Ospravedlňujem sa za horšiu kvalitu fotky, ale nestihla som urobiť lepšiu. 

štvrtok 2. júna 2011

Jahňacina/hovädzina s marhuľami.

A máme tu konečne slnko. Posledné dva či tri týždne sme mali celý deň zatiahnutú oblohu, ktorá sa nám vyhrážala dažďom, ale nakoniec nepršalo, večer sa vždy cez mraky ukázalo slniečko a takto sa s nami stále hralo na schovávačku. Faktom je, že by sa trošku dažďa zišlo, je strašne, ale strašne sucho. Len však dúfam, že v sobotu bude pekne, lebo chceme ísť späť do Motisfontu. Mali by už byť zakvinuté ružové záhrady tak vezmeme piknik a urobíme si pekný dník.

Poďme späť k vareniu. Dnes si dáme jeden receptík, ktorý možno pre niekoho bude brrrrrrrrrrrrrrr a fúúúúúúúúúúúúúj. Viem, že veľa ľudí vraví, že mäso by sa nemalo kombinovať s ovocím. Ale čo už, môj manžel túto kombináciu zbožňuje, mne nevadí a možno to niekoho z vás aj poteší. Ako vraví nadpis, ide o jahňacinu s marhuľami, ale viem, že tá sa na Slovensku nekúpi tak ľahko ako tu. Hovädzina v tomto recepte funguje úplne tak dobre ako jahňacina.

Potrebujeme - gramáž je len orientačná
1/2 kg jahňaciny/hovädziny
olivový olej
marhule (ja som dávala zavárané asi 3/4 plechovy, lebo čerstvé ešte nie sú, a asi by sa dalo aj so sušenými asi za hrsť)
asi lyžicu paradajkového pretlaku
asi 3 strúčiky cesnaku
čili - podľa toho ako máte radi pikantné, môžete vynechať ak varíte aj pre deti a môžete dať kúsok papriky pre chuť
malá lyžčka nastrúhaného čerstvého zázvoru
2-3 dcl vína (prednostne červeného)
za hrsť koriandrovej vňate (ak nezoženiete, tak petržlenovú)
mletá rasca
kurkuma ak máte to šťastie, že máte šafrán, tak samozrejme môžete použiť ten
štipka škorice, ale fakt iba štipka
za malú lyžičku medu - ochutnajte najskôr, ak sú marhule sladké, možno nebude ani treba
mandle

V poslednom čase som zistila ako mäso oveľa lepšie chutí keď sa varí pomaličky. Čas na to teraz mám, tak červené mäso aj tak varím. Na troške oleja opečieme mäso do hneda, pridám cibuľku nakrájanú na drobno a zázvor, chvíľku podusíme a pridáme cesnak a čili nakrájené tiež na drobno. Pár marhúľ som nakrájala na kúsky, aby sa mi pekne rozvarili. Pridáme pretlak, rascu, turmeric, škoricu, podlejeme vínom a vývarom alebo vodou, prikryjeme a necháme pomaly variť. Ja som to pomaličky varila cez 2,5 hodiny, samozrejme je to treba čas od času treba pozrieť a dolievať tekutiny (ja som dokonca doliala aj čerstvý pomarančový džús na zvýraznenie chute). Asi tak 10-15 min pred dovarením som pridala zvyšné marhule, trošku medu a pred podávaním som posypala čerstvým nasekaným koriandrom a opraženými kúskami mandlí a môžete pridať aj sézamové semiačka.

Jedlo hrá farbami, má taký jemne marocký nádych a nám to veľmi chutilo. Kľudne napíšte vaše komentáre, už môžete aj anonymne sem na blog. Stačí kliknúť na komentáre, napísať váš názor, vybrať si - zverejniť ako anonymný používateľ a kliknúť na zverejniť komentár. Budem rada od vás počuť, či už pozitívne alebo negatívne.

A prajem vám krásny slnečný víkend,
Denisa
XXX

streda 25. mája 2011

Musaka

V tejto chvíli je okienko s názvom príspevku ešte stále prázdne. Neviem sa totižto rozhodnúť o čom dnes písať - po rozume mi chodí musaka, ale i kastról a aj zemiakové pagáče. Takto je to u mňa aj s varením. Včera som ešte o pol štvrtej netušila čo budem variť a nakoniec sme mali o 6 na večeru dva druhy cestovín a môj drahý manžel vyhlásil, že to boli najlepšie cestoviny aké som kedy urobila. Ale jeho výroky tohto typu treba brať s veľkou rezervou, lebo to počúvam aspoň štyrikrát do týždňa. A čo sme to mali včera? Ja som mala cestoviny s grilovanou zeleninou a Ian mal cestoviny s kuraťom v omáčke z plesňového syra so zelenou fazuľkou.  A dnes sa nám už cez dve hodinky varí hovädzina, ktorá nakoniec bude s marhuľami - aké to bude neviem, vymyslela som si to len nedávno, ale vonia to skvele.

Takže som sa rozhodla, že dnes hodím recept na musaku - aspoň takú ako ju robím ja. Názov údajne pochádza z arabčiny a je to jedlo typické pre Blízky východ,  východné Stredomorie a Balkán. Väčšina ľudí ho pozná asi z Grécka. Existuje samozrejme veľa variácii tohto jedla, niekde ho dávajú na vrstvy, niekde sa podáva ako zmes dusenej zeleniny a mäsa. Niektorí používajú mäso jahňacie, iní hovädzie.
Moja musaka je robená podľa toho čo som jedla v reštaurácii a je z mäsa hovädzieho a vo vrstvách.

Potrebujeme:
2-3 baklažány
500 - 800 g mletého hovädzieho alebo jahňacieho mäsa
5 - 6 zemiakov
2 vajíčka
strúhanka
1-2 strúčiky cesnaku
2-3 lyžice rajčinového pretlaku
červené víno
syr
škorica
rasca
soľ
čierne korenie
petržlenová vňať

Biela omáčka (ja ju robím od oka) -mala by to byť bešamelová, len ja si ju robím takto a nie presne podľa receptu.
40 g masla
25 g hladkej múky
425 g mlieka
soľ čierne korenie
malá cibuľka
bobkový list

Zemiaky som si uvaril v šupke, hneď ako som ich postavila som si pripravila baklažány - ošúpala som ich, po dĺžke nakrájala na širšie plátky, osolila z oboch strán a nechala nech sa "potia". Zatiaľ som si pripravila mäso - do horúcej panvice som dala mäso (bez oleja), opiekla takmer do hneda, pridala na drobno nakrájanú cibuľku a cesnak, pretlak, ochutila soľou, škoricou, rascou a zaliala vínom. Alkohol sa samozrejme vyvarí, nemusíme sa báť. V čistom hrnci som si uvarila mlieko s cibuľou, bobkovým listom, mliekom a korením a nechala to vyluhovať.
Baklažán som utrela od slanej tekutiny, obalila vo vajíčku a strúhanke, dala do rúry piecť - myslím, že v budúcnosti ich nebudem obaľovať, len ich potriem olejom a dám do rúry. Zatiaľ som si scedila zemiaky, ošúpala a nakrájala na plátky. Do jemne vymastenej formy (ale naozaj iba trošku masla) som nasypala trochu strúhanky, uložila nakrájané zemiaky, na to baklažán, pripravené mäso, syr, baklažán, mäso, syr. Dokončila som si bielu omáčku - maslo som roztopila a pridala múku, chvíľku opražila, zaliala som to scedeným mliekom, rozmiešala a chvíľu povarila a pridala som aj vajíčko, ktoré mi zostalo. Navrstvenú musaku som zaliala bielou omáčkou a dala piecť do rúry predhriatej na 200°C pokiaľ bola omáčka do zlatista upečená.


Oops, oops....na chvíľku budem musieť prestať písať.....pokiaľ som písala, tak sa mi vyvarila omáčka z mojej dnešnej večere o trošku viac ako mala. Bola som presvedčená, že som to vypla - omyl(!), len som to stíšila. Idem zachrániť čo sa dá. Goose!

OK, ďalšia katastrofa odvrátená, omáčku som však  musela robiť kompletne od začiatku. Ale aspoň som si počas toho ako som sama sebe popod nos nadávala vymyslela dezert na dnes - budeme mať....áno, uhádli ste...marhule...s limoncellom (doma vyrobeným) s vanilkovým pudingom (poctivo vyrobený z mlieka a vajíčok, nie prášku) a praženými mandľami. Ale na to recept nemusíme dávať, lebo to zvládne aj desaťročné dieťa.

A čo máme inak nového? Vlastne nič, konečne sme si kúpili letenky domov na leto a minulý týždeň sme boli na dostihoch, to bola pre mňa novinka, prvýkrát som bola na dostihoch naživo. A dokonca sme aj vyhrali nie, nemusíte závidieť, isto sme nezbohatli, ale v predposlednom preteku nám Dubai Glory priniesol šťastie. To sa mi stalo už druhýkrát. Prvý raz som vyhrala na Grand National - a koníky si zásadne vyberám podľa toho ako mi je sympatické meno, nič o nich neviem. A nie, nebojte sa, nie sme žiadni hazardní hráči, len si zo špásu stavíme ozaj iba pár libier, aby bolo viac srandy a na Grand National si staví vraj každý - a tak to aj v stávkovej kancelárii vyzeralo.
V Londýne nám začala Chelsea flower show, čo je asi najväčšia a najvýznamnejšia výstava kvetov a záhradníctva. Tento rok isto nepôjdeme, ale snáď o rok sa nám podarí, podľa toho čo som videla v telke je to dačo úžasné.

To je pre dnešok asi všetko, keď zapnem počítač, hodím nejaké fotky, lebo v laptope ich nemám  a pokiaľ je svetlo idem ja na chvíľku pozrieť do lesa, správny čas na srnky a sovy.

Samozrejme, ak máte nejaké vlastné odskúšané variácie musaky alebo nejaké otázky a komentáre, rada si ich prečítam.

Tak do čítania,
Denisa
xxx