Kolibričia torta

(Kompletne zmenili moj blog. Tazko sa mi na to zvyka, tak prepacte ak je daco velmi ine ako zvycajne.)

Toto je veľmi jednoduchý dezert. Vopred sa ospravedlňujem, pretože nemám naše fotky, ale stiahla som nejaku z netu, ktorá sa podobá tomu našemu výtvoru. Robili sme ho len raz, pretože sa snažíme jesť menej sladkého a tak dezerty nahrádzame ovocím alebo jogurtom.

Keď som povedala, že ´sme ho robili´, tak musim povedať, že som sa priživila na práci môjho manžela. Ten sa jednu nedeľu rozhodol, že chce piecť, čo bola pre mňa novinka. Myslím, že ho chytila nostalgia, pretože ja som ho v podstate tkamer vystrnadila z kuchyne a on bol zvyknutý variť. A tak prelistoval moju Big Book of Baking, čo je taká naša cukrárska biblia a rozhodol sa robiť práve tento koláč/tortu. Jednoduchá, chutná a ani veľa riadu po nej nezostane. Jediný problém – zjedla sa skôr ako som si zmyslela urobit nejaké foto. Tak mi len budete musieť dôverovať.

Potrebujeme:

Na cesto

250 g múky (ja som dávala plain, myslím, že polohrubá bude vhodná)

250 g kryšt. Cukru

1 čajová lyžička mletej škorice

1 čajová lyžička sódy bikarbóny

3 vajíčka

200 ml slnečnicového oleja + extra na vymastenie formy

100 g pekanových orechov, nahrubo nasekaných (ja som používala vlašské a boli OK)

3 zrelé banány (asi 375g po olúpaní)

85 g zaváraného ananásu, nahrubo nakrájaného

4 lyžice ananásovej šťavy

Na plnku

175g plnotučného syra (Mascarpone, Philadelphia, Ricotta alebo aj beyhrudkového tvarohu plnotučného)

55 g nesoleného masla

1 lyžička vanilkového extraktu

400 g práškového cukru

Rúru si predhrejeme na 180°C, plyn 4. Do misky preosejeme múku, škoricu a sódu bikarbónu. Pridáme všetky ostatné ingrediencie a zmiešame varechou. Vlejeme do tortovej formy a pečieme asi 30 min. Samozrejme, kontrolujeme pomocou tradičnej pomôcky – špajle/zápalky – ak su čisté po vpichnutí do stredu formy, tak je torta upečená.

Vyberieme, necháme asi 10 min. vo forme a potom dáme chladnúť na mriežku, aby sa nám nesparila.

Po vychladnutí prekrojíme a naplníme plnkou, ktorú sme vytvorili zmiešaním všetkých surovím na plnku. Necháme si plnku aj na potretie povrchu a ozdobíme orechami.

Fotka prebrata z 

                               http://img4-3.myrecipes.timeinc.net/i/recipes/sl/10/12/hummingbird-cake-sl-l.jpg

Prajem vám dobrú chuť, nám jednoznačne chutila.

Denisa

Veľkonočné sladké pečivo vhodné na celý rok

Napriek tomu, že Veľká noc je dávno za nami, rozhodla som sa dnes pridať recept na sladké pečivo, ktoré sa pôvodne v Anglicku pieklo práve vo veľkonočnom období. Dnes samozrejme je dostupné celoročne. Ide o hot cross buns, alebo sladké pečivo (buchta) s krížom. Ide o pečivo trošku podobné vianočke, možno.

Prečo som sa rozhodla práve teraz sem šupnúť tento recept? Ja sa vždy pokúšam na sviatky skĺbiť moje tradície so zvyklosťami môjho manžela a snažím sa doma piecť a nie kupovať veci v supermarkete. A to aj napriek tomu, že to väčšina ľudí takto robí. Moje kolegyne z práce sa mi dosť čudujú prečo si vyberám tú ťažšiu cestu, ale nedá mi to inak.

Viacero ľudí reagovalo pozitívne na fotku mojich buchiet, tak som sa rozhodla, že sa o recept podelím. Je z aprílového čísla časopisu Good Food (Dobré jedlo).

Potrebujeme:

Na buchty

300 ml plnotučného mlieka

50 g masla

500 g bielej chlebovej múky (myslím, že sa dajú robiť aj z polohrubej)

1 lyžicu oleja

1 čajovú lyžičku soli

7 g kvasníc, ktoré sa pridávajú priamo do cesta

1 vajíčko

75 g hrozienok

50g citronátu (kandizovanej citrónovej kôry)

nastrúhanú kôru z 1 pomaranča

1 olúpané a na veľmi jemno nakrájané jablko

1 čajovú lyžičku mletej škorice

Na kríž

75 g hladkej múky

vodu

Na glazúru

3 lyžice marhuľového džemu

Mlieko uvaríme, odstavíme z ohňa a pridáme do neho maslo. Necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Múku, soľ, cukor a kvasnice dáme do väčšej misky, v strede urobíme jamku a vlejeme zmes masla a mlieka, nakoniec pridáme vajíčko. (Ak používame kvasnice, ktoré potrebujú vopred nakysnúť, odložíme si trochu mlieka a cukru z receptu a urobíme si kvások, ktorý pridáme v rovnakom čase ako zvyšok mlieka). Na pomúčenej doske miesime jednu rukou a naťahujeme druhou rukou. Miesime asi 5 minút, pokiaľ máme hladké cesto. Cesto odložíme do jemne naolejovanej misky, zakryjeme potravinovou fóliou a necháme hodinu stáť. Po hodine, kým je cesto stále v miske, pridáme hrozienka, citronelu, pomarančovú kôru jablko a škoricu. Cesto opäť miesime a to tak, aby sme zapracovali všetko ovocie. Necháme kysnúť ďalšiu hodinu, opäť prikryjeme fóliou, aby sa nám neurobila kôrka.

Po hodine cesto rozdelíme na 15 buchiet (ak chcete mať všetky rovnaké, treba ich odvážiť) a sformujeme ich na akési guľky. Poukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie, dávame však pozor, pretože ešte riadne nakysnú. Prikryjeme utierkou a necháme ďalšiu hodinu stáť.

Predhrejeme si rúru na 220°C (plyn 7). Múku zmiešame s asi 5 lyžicami múky, pridávame po lyžici,tak aby sme vytvorili hustú pastu. Vložíme do vrecka na ozdobovanie s a na povrchu každej buchty urobíme kríž (jednoduchšie je kde si urobíte všetky buchty jedným smerom a potom všetky druhým smerom do kríža, je to rýchlejšie ako robiť každý kríž zvlášť). Pečieme na strednej mriežke v rúre asi 20 min alebo do ružova.

Marhuľový lekvár roztopíme na pomalom ohni, precedíme, aby sme v ňom nemali kúsky ovocia. Ešte za horúca ním potrieme buchty, aby sa krásne leskli.

Necháme vychladnúť glazúru a podávame s maslom a môžeme na ne natrieť aj džem.

Prajem vám dobrú chuť a isto nemusíte čakať až do budúcej Veľkej noci.

Denisa

Burgundské dusené hovädzie

Môj chúďa opustený blog. Nie že by som stratila záujem, ale nejako času niet. A áno, priznávam, som  aj tak trochu lenivá. Ale stále dačo robíme, či už cez týždeň po práci alebo cez víkend. Nájsť nás doma je dosť ťažké.

Ale stále varím a skúšam nové recepty a sľubujem, že sa vrátim k písaniu.

Dnes nebudem písať o žiadnych zaujímavych veciach, ktoré sme robili alebo videli, jedine čo naozaj chcem povedať je veľké ĎAKUJEME mamine a ocinovi za ďalsí skvelý týždeň na Slovensku.

OK, recept s ktorým sa chcem podeliť je BEEF BOURUIGNON alebo burgundské dusené hovädzie. Je to tradičné francúzske jedlo, ktoré bolo pôvodne jedlom sedliakov, ale v dnešnej dobe je povýšené na klasiku, ktorú môžete násť aj v celkom dobrých reštauráciach. Je to však stále veľmi jednoduché a chutné jedlo a ja som ho vyskúšala nielen na mojom manželovi, ale aj mojich rodičoch a fakt, že sa páčilo aj môjmu ocinovi, ktorý nie je veľký fanúšikom noviniek v jeho jedálničku, ma donútil sa s ním podeliť. Existuje viacero receptov, ja som sa inšpirovala receptom z knihy Rodinné nedeľné obedy od Mary Berry. Recept je presne rozpísaný na gramy, ja som však nikdy nič nevážila, robila som to od oka.  Je to jedlo, ktoré sa skôr hodí na chladnejší deň. Dúfam, že vás neodradí pomene dlhý list surovín a proces výroby, ale sľubujem, že na papieri to vyzerá horšie ako to v skutočnosti je. Tak poďme na to:

Potrebujeme:

900 g hovädzieho mäsa

1 veľká cibuľu

2 strúčiky cesnaku

600 ml hovädzieho vývaru (dobré využitie hovädzieho vývaru z niektorej nedele)

40 g múky (ja používam plain flour, na Slovensku som používala myslím hladkú)

4 lyžice brandy (ked nemám ho vynechám, ale nikdy som necítila veliký rozdiel v chuti)

450ml červeného vína (samozrejme, keďže ide o burgundský recept, tak to by bolo najlepšie, ale akékoľvek dobré červené je dobré, teda keď nie je sladké. A ak si pamätáte, ja som už raz písala o rade, ktorú som dostala – nikdy nepoužívaj na varenie víno, ktoré by si nepila)

1 lyžička tymiánu

175 g šampiňónov

trochu masla

12 maliných cibuliek petrželová vňať

Víno nalejem do hrnca a na malom plameni ho zredukujem na polovicu, toto má pridať hlbšiu chuť hotovému jedlu. Mäso nakrájame na kocky, opečieme do hneda v panvici alebo v hrnci, ktorý spolu s pokrievkou môžu ísť potom do rúry. Opečené mäso vyberieme a postup zopakujeme, tentov krát s cibuľou, cesnakou a slaninkou nakrjánou na malé kúsky, nič nemusíme krájať na drobno. Keď nám suroviny začnú pomaly hnednúť, poprášime ich múkou a premiešame, zalejeme polovicou vývaru, brandy a zredukovaným vínom. Privedieme to do varu, dolejeme zvšok vývaru, vložime opečené mäso, osolíme, okoreníme, pridáme tymián. Po dôkladnom premiešaní zakryjeme pokrievkou a vložíme na 2 ½ hodiny do rúry predhiatej na 160 °C. Hríbiky opečieme na masle, asi 40 min pre dokončením pridáme do mäsa spolu s cibuľkami.. Podávame so zemiakom pečeným v šupke zemiakovým pyré alebo dobrou bagetou, mne osobne k tom napr. ryža nechutí.

Keďže ja často takto varím v rúre, mám ťažký liatinový hrniec, ktorý mi slúži výhradne na tieto účely,  mamina ma ručne robený hrniec od keramikára, ale misa z jánskeho skla tiež poslúži. Je však dôležité, aby pokrievka riadne sedela a voda sa zbytocne neodparovala.

Super, využila som cestu do národnej pamiatky, o chvíľu sme tam, tak je čas zaklapnúť laptop a večer keď sa vrátime to zavesím na blog.

Karamelizovana cibula alebo cibulova marmelada, ako chcete

Ja som ju prvykrat jedla na svadbe ako predjedlo v auguste 2011 a od tej chvile som vedela, ze ju musim urobit doma.

Minulu sobotu ma Ian vzal na podpisovanie knihy anglickej kucharskej a cukrarskej legendy Mary Berry.  Je to velmi aktivna zena v pokrocilej sedemdesiatke, ktora napisala cez 40 knih o peceni a vareni, prvu 4 roky predtym ako som sa ja narodila. V sobotu som si kupila jej knihu “Kompletny nedelny obed”, v ktorej sa nachadzaju velmi klasicke recepty. Tri som uz vyskusala a mozem povedat, ze som bola velmi spokojna. A opat mi to vratilo chut do varenia a skusania novych receptov.

Kedze nemam vela casu (neprisiel mi jeden student na stretnutie, tak  predstieram, ze pisem spravu a preto pisem bez diakritiky, v praci ju naPC nemame) podelim sa dnes s vami o recept prave na karamelizovanu cibulu.

Potrebujeme:

2 lyzicky olivoveho oleja

3  velke cibule nakrajane na pasiky

1 polievkova lyzica hnedehoo cukru

1 polievkova lyzica balzamikoveho octu

Sol, korenie na dochutenie

Par listkov tymianu

Cibulu  nakrajame na pasiky a asi 5 minut ju opekame na  oleji na prudkom plameni. Potom stisime, pridame cukor, vodu, osolime a okorenime a pridame tymian (ja som davala suseny a bolo to OK). Ohen stisime a pomalicky dusime kym cibula zmakne.  Potom pridame balzamikovy ocot, a nechame varit na strednom ohni kym sa nam to vypari tekutina.

Podavat mozeme s pecenovou pastetou a opecenou bagetou (tak sme to mali na svadbe) alebo k steaku, opecenemu kuratu. Tiez sa moze davat ako podklad do roznych slanych kolacov a inych jedal.

Nam velmi chuti, dokonca tak velmi, ze som vcera nestihla ani foto urobitm tak davam foto z internetu.   



Foto prebrane z:
http://www.google.co.uk/imgres?q=caramelised+onions&hl=en&sa=X&biw=1280&bih=843&tbm=isch&prmd=
imvns&tbnid=gWa-pKXT20JAUM:&imgrefurl=http://eatblogsleep.com/%3Fp%3D159&docid=PW6w6fgP_
XyJ9M&imgurl=http://eatblogsleep.com/wp-content/uploads/2009/05/caramelised-onion.gif&w=620&h=413&ei=DF4VT_O_D8X28QOzlpXvAw&zoom=1&iact=rc&dur=110&sig=
106591864842382538978&page=1&tbnh=158&tbnw=229&start=0&ndsp=20&ved=1t:429,r:9,s:0&tx=121&ty=102

Snad sa mi podari dalsi prispevok napisat s mensim casovym odstupom ako teraz.

Prajem vam vsetkym krasny den,

Denisa



Polievka z pečenej tekvice

Musím povedať, ž som veľmi príjemne prekvapená akú krásu jeseň máme. Je síce pravda, že nie je taká krásne farebná ako bola vlani, vlani bol nejaký zvláštny rok čo sa týka pomeru dažďa a slnka a to pomohlo tvorbe škrobu a tej krásnej farbe v listoch, ale tento rok sme mali zatiaľ oveľa viac slnečných víkendov ako by si človek  čo len dufal priať.

Máme za sebou zopár novembrových udalostí ako sú Halloween, Noc Guya Fawka a aj Deň prímeria. OK, ak sa chcete spýtať ako sme oslavovali Halloween, tak vás sklamem. Ani jeden z nás tento sviatok neuznáva. Ja nemám dôvod, Ian tiež vraví, že je to americký nonsense a keďže je to v čase mojich menín, tak mi väčšinou pripraví nejaké prekvapenie a vezme ma niekde preč na víkend. Tento raz to bolo Devon a aj keď počasie bolo trošku na figu, aj tak sme si to tam veľmi užili. Bola to moja prvá návšteva tejto časti krajiny a veľmi, ale veľmi mi učarovala a isto sa tam budúci rok vrátime.

Noc Guya Fawka sa oslavuje 5. novembra a je to na počest už v názve spomínanej osoby, ktorá sa v roku 1605 snažila vyhodiť do povetria britsku Snemovnu Lordov, teda vlastne sa oslavuje fakt, že kráľ prežil a nie samotný Guy.. Samozrejme tento pokus bol odhalený a chlapcovi bol udelený trest smrti a to isto nie injekciou, ale nejakým strašným spôsobom. V tento deň sa zapaľujú vatry, v ktorých sa páli figurína Guya Fawka a konajú sa ohňostroje, aj my sme sa boli na jeden pozrieť.

A Deň prímeria sa oslavuje 11.11 o 11-tej hodine dvojminútovým tichom a kladením vencov v nedelu. Je to oslava všetkých tých, ktorí bojovali vo vojnách. To je dôvod, prečo možno v telke vidíte ľudí nosiť červené maky na sakách. Výťažok z ich predaja ide na charitu pre veteránov a ich rodiny.

Dnes chcem napísať recept na polievku – áno, opäť polievka a tento raz tekvicová. Tekvica je teraz v sezóne, tak je pomerne lacná a okrem toho ja verím, že zelenina je najlepšia vtedy keď je v sezóne. Ja som však nepoužila klasickú oranžovú tekvicu, ktorá sa vyrezáva na Halloween, ale som použila butternut squash. Je to druh tekvice fľaškovitého tvaru s oranžovou dužinou a malými zrnkami. Je krásne voňavá, mne pripomína žltý melón. Ale jedla som ju už u švagrovcov aj z normálnej žltej tekvice a bola rovnako výborná.

Naozaj neviemako sa vola tento druh tekvice v slovencine,
ale polievka je dobra aj z normalne tekvice

Potrebujeme:

1 tekvicu

1-2 mrkvy

1 malú cibuľku

1 väčší zemiak

zeleninový alebo kurací vývar

asi 50 ml smotany (podľa chuti)

soľ

mletú rascu

trošku škorice (nemusí byť)

Ja som ošúpala tekvicu a mrkvu, nakrájala na väčšie kocky, pokvapkala olivovým olejom a trošinkou škorice, dala do mäkka upiecť do rúry (v ktorej som aj tak mal zemiaky na večeru). Podľa mňa je oveľa sladšia keď sa upečie, ale kľudne ju môžete do hrnca dať aj surovú. Keď bola upečená, spenila som na drobno nakrájanú cibuľu, cesnak a zemiaky, osolila, zaliala vývarom a takmer do mäkka uvarila, pridala zeleninu z pekáča, uvarila do mäkka a všetko to rozmixovala. Pridala som smotanu, povarila, dala mletú rascu (pôvodne tam mal ísť muškátový oriešok, ale nám tam veľmi nechutil). Podávala som s opečenou šunkou, petržlenovou vňaťou a bagetou.

Ja viem, že je veľmi podobná predchádzajúcej polievke, ale to je spôsob akým sa polievky tu varia, iba sa vyberajú iné ingrediencie.

Dve variacie porovo-zemiakovej polievky

Prisla jesen, s nou chladne dni a ten spravny cas zacat varit polievky.

Ja sa musim priznat, ze som polievkova a mozem ich jest v ktoromkolvek rocnom obdobi a case. Moj manzel je presny opak a polievky su pre neho iba zalezitostou zimy a jesene. Tak konecne nastal ten pravy cas.
Jednoznacne cislom jedna pre mna je, a asi aj vzdy bude, nedelna masova alebo slepacia polievka s domacimi rezancami a so zeleninou, najma karfiolom, to je moje.

V Anglicku sa polievky varia trosku inac, nejedia vela vyvarov, taka nedelna polievka je pre nich skor vodova, pretoze oni takmer vsetky polievky mixuju. Mne je to v podstate jedno, ved nie je problem uvarit polievku, odobrat z nej a potom zvysok pre Iana rozmixovat.

Jednoznacne k najoblubenejsim polievkam u mna patri, ako uz asi viete podla nazvu, porovo-zemiakova polievka.  Moja prva spomienka na jej konzumaciu vedie do Skotska vo februari 2010 - do mestecka Beauly v Skotsku. V jeden krasny slnecny, ale riadne chladny den sme boli v galerii, ktora mala nielen vela peknych veci,ale aj roztomilu kaviaren, v ktorej na obed mali ako polievku dna.....ano, uhadli ste....porkovo-zemiakovu. Ked mi to priniesli a uvidela som hustu masu neurcitej farby v mojej miske, v duchu som dakovala za tu bagetu na okraji taniera, lebo som myslela, ze by som inak zostala hladna. Ale hned prva lyzica v mojich ustach mi pripomenula, ze nemame hned sudit podla toho ako daco/dakto vyzera. Musim sa priznat, ze som si tuto polievku zamilovala pri prvom suste. Dokazom toho, ze je tu velmi oblubena je aj fakt, ze existuje webova stranka, ktora sa venuje vylucne tomuto pokrmu. Pozriet si ju mozete kliknutim prave tu, ale upozornujem vas, ze je v anglictine.

Okrem toho, ze je toto jedlo velmi chutne a dobre zasyti, je aj velmi lacne.

Potrebujeme na asi 4 stedre porcie:
2 ks poru
4-5 normalne velkych zemiakov
1 mensiu cibulu
1 vacsi strucik cesnaku
trosku oleja
kuraci alebo zeleninovy vyvar
asi 4-5 lyzic smotany

Nakrajanu cibulu podusime na troske oleja alebo masla, pridame nakrajany cesnak (ja ho neroztlacam, lebo tak je citit ovela viac, nie je taky jemny), por a zemiaky a vsetko trosku oprazime. Zalejeme vyvarom - ja mam vacsinou urobeny domaci kuraci vyvar, ale kludne mozete pouzit aj ten z kocky. Ososlime, ale davame pozor, najma ak mame slany vyvar a mozeme okorenit, samozrejme nemusime. Varime na malom ohni do makka.

Ak nemate radi mixovane polievky, mozete podavat takto, len v tom pripade si musite trosku davat pozor ked krajate zeleninu, aby to trosku vyzeralo. Chuti aj takto velmi dobre.

Ak ju vsak chcete vyskusat tak ako sa jedava tu, tak ju rozmixujte a pridajte smotanu, prehrejte ju opat na malom ohni a podavajte. Pripadne dosolte, pretoze smotana trosku stiahne chut. Mozete ju podavat s petrzlenovou vnatkou, opecenou slaninkou, sunkou alebo klobasou a opecenym chlebom alebo bagetou. Zalezi  len na vas ako ste hladni alebo ci ju mate ako hlavne jedlo alebo predjedlo.

Ja ju robievam oboma sposobmi, vacsinou ju mame ako hlavne jedlo, tak ju jedavame s maslovou bagetou alebo toastom. Polievka krasne voni uz ked sa vari a ja sa nikdy neviem dockat kedy uz bude konecne hotova. Nebojte sa dat vela porku, hoci sa vam bude zdat, ze je ho vela, ale ak ho nebude dost, nebudete tam mat jeho lahodnu chut.

Fotka nerozmixovanej polievky nevysla velmi dobre, tato mixovana je podavana
 s opecenym porom, sunkou a koriandrovou vnatou. 

Ak sa ju rozhonete vyskusat, budem rada ak mi date vediet ci chutila.

BRAVCOVE MEDAJLONKY S OMACKOU Z CERESNI A CERVENEHO VINA

Mozno ste si uz niektori mysleli, ze som s blogom sekla uplne a nadobro. Nie, nebojte sa - alebo v pripade neprajnikov, neteste sa.

Okrem ospravedlnenia sa za dlhu odmlku vam dlhujem este jedno ospravedlnenie - a to za to, ze budem pisat bez diakritiky. Ako ste si mohli vsimnut, doteraz som ju pouzivala, ale momentalne sa mi naozaj neda. Nase technicke vybavenie islo dole vodou. Moj netbook mi uplne odisiel a pocitac nam poskodil virus a tak sa nam teraz neda nic stiahnut a slovenska klavesnica mi zmizla. Takze ak chcem pisat, musim zabudnut na mile dlzne a makkcene a pod veci.

Recept s ktorym sa chcem podelit nie je moj, ale mojho manzela. Vcera som mala dlhy den v praci a tak som mu navarila den dopredu, aby si veceru iba ohrial. On ma vsak velmi prekvapil a na oplatku mi navaril  cerstvu veceru sam.  A okrem toho som prisla domov a vsetko bolo upratane, vyzehlene, kvety vo vaze, sviecky na stole....

Svoju obedov prestavku venoval nielen planovaniu jedla, ale aj nakupu vsetkych potrebnych surovin. A musim povedat, ze ma tak milo prekvapil, pretoze som prisla domov o pol desiatej a vela energie vo mne uz nebolo.

Takze co varil? Tak ako ste citali v nazve blogu. Medajlonky z bravcoveho masa s omackou z cerveneho vina a ceresni, zemiakove pyre, parenu mrkvu a  zelenu sparglu.

Myslim, ze zvladnete navarit takmer vsetko bez receptu, tak napisem len ak robil omacku. Ako vravel, nanestastie nezohnal cerstve ceresne, tak kupil tzv. cierne ceresne (velmi velke a tmave) v konzerve, ktore varil na malom ohni v cervenom vine so salotkou a s troskou pomarancovej stavy a stavy z masa. Nechal vyredukovat asi na polovicu a osolil. Mne sa takto pacila, ale mozete zacat i tak, ze zacnete s velmi jemno nakrajanou salotkou, ktoru si osmazite a zalejete ju vinom, pridate ceresne....a dalej uz viete.


Mozno vas niekoho zaujima ako funguju veci v novej praci. Pre tych co nevedia co robim, tak pracujem ako TSA -teaching support assistant na strednej skole s "deckami" vo veku 16-19 rokov. Nebudem menovat nasu skolu, pretoze vsetka propagacia musi ist cez oddelenie marketingu :-). Skola ma asi 1300 studentov roznych vedomostnych urovni, povodu a materinskych jazykov, ktori studuju siroke spektrum predmetov v troch roznych urovniach. Kedze my poskytujeme podporu studentom s problemami ucenia a postihnutim, nedostaneme sa do vela tried na vysokej urovni. A tak vacsina tried do ktorych chodim je na najnizsej urovni a to urovni 1. Bohuzial ak clovek nema GCSE z anglictiny, tak musi studovat na urovni 1, takze mame napr. studenta, ktory je Poliak, je velmi sikovny, ale jeho anglictina je velmi slaba a tak robi kurzy, ktore su daleko pod jeho intelektualnu uroven a je tam s mnohymi lajdakmi a blbcami (nastastie mu dovolili robit matiku na urovni 3). 

A musim povedat, ze mi to riadne otvorilo oci. Tak naprilad taky predmet Manazment penazi. Je to sucast matematiky pre studentov na urovni 1. Tak na tomto predmete sa ucia vyplnat objednavky, faktury a ucia sa tam pocitac percenta, zlomky. Percenta sa ucia pocitac systemom 12% z 70 = 70/100x12 totizto samozrejme 70/100 s posunom desatinnej ciarky nezvladnu (dokonca sa to ucia inak, lebo podla ich systemu sa vlastne desatinna ciarka nikdy neposuva, ale posuvaju sa cisla).......ale ak sa im clovek snazi vsvetlit, ze 50% je polovica, tak to cislo 70 je treba vydelit 2, tak to nie, pocujem ako odpoved - Nie, miss, nemate pravdu, to je 70/100*50 a takto pocitaju aj 100% (70/100*100)..a musim povedat, ze tato trieda je kopec roboty, lebo tam mam 2 autistickych ziakov a 2 ludi, ktori takmer nevravia po anglicky. Ale napriek tomu, ze sa tam namakam, mam skvely pocit, pretoze viem, ze som pomohla a ich ucitelka ma nevie vynachvalit. Ani sa necudujuem, pretoze ona ma tak cas venovat sa tym trosku sikovnejsim. Zarazil ma vsak jej pristup - je tam jedno dievca, ktore nevravi anglicky, ovlada minimalne zaklady, takze slova ako zlava alebo DPH jej nevravia nic..a tak sa ja s nou trapim. Ucitelkin materinsky jazyk je taky isty ako rodny jazyk toho dievcata, ale povedala, ze jej bude prekladat iba ak jej za to zaplatia extra, pretoze to nema v zmluve. To ma dost sokovalo.......

Inak vyucovanie je dost ine ako na Slovensku. V kazdej triede mame dataprojektor a kazdy ucitel ma pocitac, pretoze musi robit prezenciu na PC. To sa vecer automaticky vyhodnocuje a rodicia ziakov, ktori neboli v skole dostanu sms ( velakrat uplne zbytocne, pretaoze im je to uplne jedno). Takto posielame ziakom spravy aj my, sms cez intranet, lebo ich nesmieme kontaktovat zo sukromnych mailov alebo telefonov. Mame velmi vela obmedzeni co sa tyka ziakov a ochrany dietata a zranitelnych mladych ludi...napr. nesmieme ist na studentsky zachod, hodi nase su v inej casti budovy, nesmieme mat s nimi ziaden spolocensky kontakt mimo skolu alebo byt v miestnosti zavreti sami  za zatvorenymi dverami - preto mame vsetku triedy presklene, aspon ciastocne. A kopec inych veci...
Mame velmi dobre urobeny intranet a vsetku info mame dostupne na dva kliky, od podrobnosti o ziakoch, chybajucich kolegoch, noviniek, decka tam maju takmer vsetky prezentacie, ulohy su tam...plan predmetu musi byt poriadne prepracovany, pretoze v septembri tam musia byt zavesene vsetky domace ulohy s datumom kedy musia byt odovzdane, taktiez su tam vypisane vsetky testy, ktore sa budu pocitat do zaverecneho hodnotenia....A teraz si viem predstavit ako by mi mnohi slovenski ucitelia povedali - to by sa u nas nedalo, oni su isto inak zaplateni...ano, su zaplateni inak, ale na tunajsie pomery je plat ucitela velmi priemerny, hoci zaraba neporovnatelne viac ako slovensky ucitel, ale zivotne naklady su neporovnatelne vysie..a napr. ucitelia u nas v skole ucia iba 15 hodin, ale kazda hodina ma 90 minut. A musime vsetci pravidelne skladat ucty nasim manazerom (napr. taky clovek ako predseda predmetovej komisie tu ma dost velke pravomoci, ale musi mat manazersky kurz a ma vela zodpovednosti). Konkurencia na pracovnom trhu je vak velika a preto slova TO NEJDE, TO SA NEDA, MAM PAR ROKOV DO DOCHODKU, jednoducho neprejdu.

Videla som uz vela dobrych hodin, dokonca aj vynikajuce, ale videla som aj hodiny, ktore boli nudne ako ...ani neviem ako co. Je to asi ako vsade, je to vec toho na aku ucitelku clovek natrafi. Tento tyzden sme mali inspekciu, dopadla dobre, nie vyborne, ale velmi dobre, boli sme oznacena ako dobra skola, ale nedostali sme vyborne, ako kazdy chcel. Napriek tomu nas riaditelka vsetkych velmi vychvalila a velmi nam podakovala, lebo napr. nasa konkurencna skola dostala hodnotenie ak nevyhovujuca. Tento tyzden sme mali aj den otvorenych dveri (to bol dovod preco som prisla domov az o pol 10 vecer) a musim povedat, ze obidva dni mali velmi pozitivne hodnotenie. V stredu ked som aj ja bola prislo minimalne 2000 ludi, neviem aka bola ucast vo stvrtok.

A este daco, ziaci do skoly vobec nenosia knihy a zosity. Na kazdej hodine maju zalozeny obal, ucitelia im na kazdej hodine davaju pracovne listy, ktore si zakladaju a ak nemaju papier, tak im daju aj ten. Ked pracovny list vyplni, vlozi ho do obalu a necha v skole, domov si ho vezme iba ak chce. Kazda skupina ma svoju krabicu, ktoru ucitel pred hodinou vyberie a ziak si vylovi svoj obal. Ak na hodine potrebuju ucebnnice, ucitel ich ma v triede a rozda im ich. Mnohe decka dokonca chodia aj bez pera a stale ho od niekoho zobru. Vsetky hodiny maju ucitelia pripravene elektronicky (powerpoint, alebo iba ako WORD dokument, ale su premietane na platno a maximalne napise vedla na tabulu nejaku poznamku) a potom ich maju decka na intranete, takze si to pisat nemusia.

Vedela by som pisat o praci donekonecna, pretoze je to vsetko nove, ale nebudem vas tym nudit. Ak chcete daco vediet, tak sa pytajte, bud v komentaroch alebo piste na mail.

A slubujem, ze sa ozvem coskoro, vcera som robila kura na vine a mrvenkovy kolac, tak sa urcite podelim konecne s poriadnym receptom. A zatial kludne vyskusajte tu ceresnovu omacku, najlepsie vraj ide kucacim prsiam.