Mrkvový koláč

Veľká noc je za nami, ale zostali celkom pekné spomienky. Mali sme nezvyčajne krásne slnečné a k tomu ešte aj teplé počasie, tak nás to samozrejme vytiahlo von. Keďže neďaleko nášho domu máme taký malý kemp, tak bolo lepšie vonku ako doma. Nepochopím načo ľudia prídu s deťmi na dovolenku pod stan do národného parku a celý čas len sedia pred stanom. Ale vážne, celý deň....deti sa nudia a tak behajú stále na vecko a po vodu a tak nám tu celý deň škrípe bránka v dome oproti, kde sa nachádzajú tieto zariadenia. Aj keď bolo ťažké si zvyknúť, že keď mám otvorené okná tak počujem erdžanie koní, híkanie somára a škrekot bažantov, ale zvykla som si. Ten škripot bránky je však neznesiteľný a je asi len otázkou času kedy ju zo zlosti asi namažem ja, keď už tá staršia majiteľka nevládze.

A tak sme sa v nedeľu vybrali pozrieť do rozkošného prístavného mestečka Lymington, ktoré je od nás vzialené len asi 25 min, ale nikdy sme tam predtým neboli. Po ceste sme zistili, že vlastne v našej dedine nie je až toľko turistov ako sme si mysleli, pretože sme videli chodníky a cesty posiate toľkými turistami a cyklistami, že to vyzeralo ako hromadný útek na vidiek a tak v pondelok sme zostali verní lúkam a lesom v našom okolí.

Predsviatočné prípravy u nás neboli veľké. Okná som neumývala (zvonka mi ich chodia pravidelne umývať a zvnútra nebolo treba), piecť nebolo treba na rohy, lebo sme nemali ohlásenú žiadnu návštevu a čokoládové vajíčka boli nakúpené s dostatočným časovým predstihom. Ianove veľkonočné tradície spočívajú v jedení pečenej ryby na Veľký piatok a v čokoládových vajíčkach. A tak sme v piatok mali pečenú tresku so zeleninou a petrželovou omáčkou a veľkonočné čokoládové vajíčka sme si vymenili v pondelok, nie ako je zvykom v nedeľu, lebo ako si predsavzal môj drahý manžel, musí si ich zaslúžiť ako slovenské tradície kážu. A zaslúžil si, všetky tri :-)

Čo sa týka varenia a pečenia, bol víkend dosť chudobný - bolo teplo a boli sme vonku a úprimne, ani sa nám veľmi jesť nechcelo, takže sme mali jednoduché a  rýchle veci ako sú kurací šalát, lasagna a biryany, takže nie je veľmi o čom písať.

Piekli sme len jeden koláč, a ako z názvu tohto príspevku vyplýva, bol mrkvový. Verím, že mnohým sa to zdať nebude, ale bol absolútne fantastický. Robila som ho prvý raz, ale nemala som pochybnosti o tom či sa vydarí a či nie. Recept mám totižto z mojej pekárskej "biblie" pod názvom The Big Book of Baking (Veľká kniha o pečení), ktorú som dostala ako darček vlani na narodeniny a z ktorej ma ešte ani jediný recept nesklamal. Ian v kuchyni veľmi rád pomáha, niekedy sa dokonca sťažuje, že som ho odtial vystrnadila...nuž predtým ako som začala okupáciu kuchynského priestoru ja, bol tam vládcom on....a tak je teraz aspoň cez víkendy raňajkovým šéfkuchárom a cez víkendy časato varíme a pečieme spolu, nie preto, že by som to sama nezvládala, ale preto, že on chce a je to spolu väčšia zábava. Najradšej však mám keď sa ponúkne umyť riady, čo je takme po každej večeri.

A tu je recept na koláč:

Potrebujeme:
175 g mrkvy nastrúhanej na jemno
175 ml slnečnicového oleja
175 g tmavého hnedého trstinového cukru (muscovado sugar) - nenahrádzajte ho bielym cukrom, dodáva farbu a chuť
3 vajíčka
85 g hrozienok
55g na kúsky nakrájaných vlašských orechov
kôra z 1 pomaranča
175 g múky (self-rising), doma by som asi použila polohrubú
1 čajová lyžička sódy bikarbóny
1 čajová lyžička škorice
1/2 čajovej lyžičky nastrúhaného muškátového orieška (ja som nedávala)

Na polevu:
200g plnotučného syra (ako Philadelphia, Mascarpone, hladý tvaroh)
100 g práškového cukru
2 čajové lyžičky pomarančovej štavy

Postup: 
Rúru predhrejeme na 180°C (plyn 4), vymiešame spolu olej, cukor a vajíčka, vmiešajte mrkvu, hrozienka, orechy a pomarančovú kôru;  preosejte spolu múku, sódu bikarbonu, škoricu a muškátový oriešok a vmiešajte do mrkvovej zmesi. Vlejeme do vymazanej a pomúčenej formy (ja vždy používam papier na pečenie), nie väčšej ako bežná tortová. Pečieme asi 40-45 min.

Necháme vychladnúť asi 5 min vo forme, potom vyklopíme na mriežku a necháme kompletne vychladnúť. Potrieme zmesou na polevu (všetky suroviny len zmiešame) a ozdobíme podľa vlastnej fantázie.

Samozrejme kto nevie že je to mrkvový koláč nezistí, že tam mrkva je. Ja ako tradične som ubrala z cukru, ale koláč tým neutrpel. Predpokladám, že vám sa podarí ho lepšie ozdobiť ako mne, v tom nie som až taká dobrá. 

Prajem vám dobrú chuť, ja si ten posledný kúsok vychutnám dnes po večeri pri sledovaní Masterchef (samozrejme, program v ktorom varia). 

Koláč z mletého mäsa so zemiakmi

Včera som sa náhodou dostala k nejakým iným blogom o varení a musím povedať, že niektoré boli úplne skvelé a jedlo vyzeralo oveľa profesionálnejšie a mnohé recepty boli oveľa komplexnejšie a komplikovanejšie ako moje. Ale klobúk dolu, niektoré boli fakt dobré a ja som si vstúpila do svedomia, že sa budem musieť polepšiť. Pravdou však je, že nepredpokladám, že vám dám nejaké super komplikované recepty, pretože sem umiestnim len to, čo sama doma vyskúšam. A ja varím jednoducho. A priznajme si, kto vyvára zložité veci počas týždňa? Hlavne ak chodí do práce - často nemá ani čas, ani náladu a ani energiu. A momentálne sa snažím variť nie veľmi draho a nie veľmi tažké jedlá. 
Dnes si dáme ďalší slaný koláč, je dokonca lepší ak si ho urobíte deň dopredu,aby sa všetky chute pekne spojili a ak ho neskonzumujete celý, je možné ho zamraziť.


Na plnku potrebujeme:
1 cibuľu
2-3 strúčiky cesnaku
2 stredne veľké mrkvy
asi 1/2 kg mletého mäsa (hovädzie alebo jahňacie)
1-2 paradajky (alebo 2 lyžice kečupu, ja kečup nemôžem vystáť) 
2 zemiaky
vegeta
olej
vývar (alebo vodu a Worcester omáčku)
11/2 lyžice múky


Na cesto (je to rovnaké cesto ako na quiche, ale urobíme si dvojnásobnú dávku) potrebujeme:
250g hladkej múky
150 g tvrdého stuhnutého masla
asi 1 až 11/2 lyžice vody
štipku soli
Toto už je dvojnásobná dávka, netreba robiť viac. 


Cibuľu nakrájame na drobno, opečieme na troške oleja, keď je cibuľa takmer opečená pridáme na drobno nakrájaný cesnak a mäso. Opečiem mäso do hneda, pridáme na menšie kocky nakrájanú mrkvu (ak ju chcete pred deťmi skryť, lebo ju nemajú radi, tak ju nastrúhajte), olúpané paradajky a na kocky nakrájané zemiaky a podlejeme vývarom.  Nedávame veľa, radšej postupne dolievame, minieme asi150ml. Prikryjeme, privedieme do varu, stíšime a pomaly varíme asi 15 min. Ak je treba osoliť, dáme vegetu alebo soľ, pridáme múku na zahustenie a povaríme. Môžeme pridať čerstvu petržlenovú alebo koriandrovú vňať. Necháme úplne vychladnúť.
Cesto si pripravíme podľa návodu, ktorý som vám už dala pri ceste na quiche (kliknite) alebo ak ho robíte v Anglicku a nechce sa vám robiť, tak si kúpte shortcut pastry. 
Asi 2/3 cesta vyložíme formu (tento raz som nepiekla na slepo, celkom som bola rada, keď sa mi do cesta dostalo trocha šťavy), dáme plnku, zvyškom cesta prikryjeme, okraje poriadne stlačíme dokopy, potrieme vajíčkom, v strede urobíme nožom otvor do cesta (rez do kríža) a pečieme asi 30 min alebo pokiaľ je koláč do zlatista upečený.

                                         Ja podávam so šalátom alebo parenou zeleninou. 

Predpokladám, že sem dám viac receptov na nejaké slané koláče. Ja som ich doma na Slovensku nikdy nerobila, ani by ma to nenapadlo, ale môj manžel ich má naozaj rád (veď pochádza zo severu) a mne celkom tiež chutia. Je skvelé, že si ich môžete pripraviť dopredu, hoci zaberú trošku viacej času (tento asi tak 50 min aj s pečením). Ja momentálne čas mám a prečo ho nevyskúšať cez víkend? Hlavne ak máte šancu do práce zapojiť nejakého ďašieho člena rodiny, ktorý sa berie do varenia. Veď jeden môže robiť plnku a druhý cesto, či šalát. Toto je také príjemné jedlo, ktoré sa dá krásne vychutnať na pikniku alebo v záhrade s priateľmi. Predstavte si k tomu slnko, pohár dobrého vínka alebo studeného piva...
Neviem či som vás nalákala recept vyskúšať, ale ak áno, dajte mi vedieť...
DK xxx
PS: Zabudla som dodať, že pre vegetariánov je možné ho urobiť zo sójovej drte. 

Mafiny s posýpkou

Recept na mafiny už pravdepodobne každá z vás vo svojej zbierke má a viem, že ja som určite neobjavila Ameriku. Tento môj pochádza z časopisu Dinner tonight a vyskúšala som ho asi tri či štyrikrát a vždy vyšiel podľa mojich predstáv. Musím sa priznať, že keď ide o pečenie neviem si vymyslieť sama nejaké bombastické recepty a tak skúšam tie, ktoré nájdem alebo mi niekto posunie. Nikdy som veľmi veľa nepiekla, som skôr na varenie, ale môj manžel je neskutočne na sladké a úprimne, ja tiež málokedy ohrdnem kus koláča, tak som s tým začala. Máme radšej koláče bez krému a tak mafiny sú ako stvorené. Ja som si tento recept prispôsobila a nerobila som mafiny, ale normálny koláč do chlebovej formy. Ja tu nemám polohrubú či hladkú múku, ale iba obyčajnú, samokysnúcu a chlebovú, ale vždy keď sa rozhodnem nejaký recept sem napísať, tak konzultujem s mojou maminou, skúsenou a skvelou koláčovou a zákuskovou kráľovnou, aká múka by bola najvhodnejšia.

Mafiny:
175g polohrúbej múky (self-raising ak ich robíte v Anglicku)
1,5 čajovej lyžičky prášku do pečiva (stačí 1 lyž. ak robíte zo self-raising flour)
175g kryšt. cukru
125g roztopeného masla
2 vajíčka
50ml mlieka
                                                        1 lyžička vanilkovej arómy
                                                        85g bobuľovitého ovocia (maliny, jahody, čučoriedky...)
Na posýpku:
40g tvrdého masla
50g polohrubej múky (plain flour)
25g kryšt.cukru

Postup: 
Najprv si pripravíme posýpku - na kocky nakrájané alebo nastrúhané maslo prstami votrieme do múky pokiaľ zmes nepripomína jemnú strúhanku, potom prstami zapracujeme cukor a odložíme.
Rúru si rozohrejeme na 180°C, plyn 4.
Z receptu na mafiny dáme do misky múku, prášok do pečiva a cukor a zmiešame, pridáme maslo, vajíčka, vanilku a na vysokých otáčkach mixérom asi 10 sekúnd miešame, aby sme dosiahli hladké cesto. Netreba mixovať dlho, lebo mafiny budú príliš nadýchané. Vmiešame ovocie a lyžičkou rozdelíme do košíkov na mafiny, posýpeme pripravenou posýpkou. Mali by sme urobiť asi 9 mafín, záleží od toho aké veľké košíky máme. Tie vložíme do formy na mafiny, aby sa nám celé neroztiekli a pečieme asi 25-30min, vyberieme a necháme vychladnúť.

OK, toto je oficiálny recept, ktorý som dodržala prvýkrát. Druhýkrát som to robila už do spomínananej formy a dala som tam o dačo menej cukru, no, o dačo - skoro o polovicu a bolo to v pohode, pretože sme k tomu mali zmrzlinu. Namiesto bobulí, ktoré som doma nemala, som tam nakrájala čerstvé červené slivky a pridala som vlašské orechy pokrájané na kúsky a kúsky čokolády a koláč bol skvelý. Takisto to fungovalo aj s ananásom nakrájaným na kúsky, ale jeho farba v koláči nevynikla.

Posýpka, hotový koláč so slivkami a čokoládou. 

 Keďže už nastáva čas piknikov, som si istá, že ešte zopár krát budem tento recept robiť, či už ako koláč alebo mafiny, ktoré sa na piknik viacej hodia. Snáď, ak ho vyskúšate, sa vám podarí a bude chutiť.
Príjemné pečenie vám prajem, DK xxx

Decoupage

Minulý týždeň sme mali nenormálne krásne počasie a prišla na mňa strašná chuť robiť dačo kreatívne. Tak som už urobila záhradku, upiekla jednoduchý koláč, ale strašne ma svrbia prsty robiť nejakú decoupage , som však smutná, pretože tu nemám svoje krabice s lepidlami, farbami, lakmi, servítkami a inými hlúposťami .

I keď vravím o decoupagi, mám presne na mysli servítkovú techniku. Vždy som chcela robiť dačo kreatívne, ale bohužiaľ nemám umelecký talent. Nedokážem nakresliť takmer nič a ak dačo stvorím, tak musím vysvetľovať, že je to vlastne abstraktné (lebo sa hanbím za to, že môj pôvodný zámer nikto nerozoznal). Servítková technika mi však poskytuje možnosť byť kreatívnou i bez talentu. Stačil dobrý návod,  základné vybavenie a...trpezlivosť. Trpezlivosť kým jednotlivé nátery a vrstvy uschnú a bude sa s nimi môcť pracovať ďalej.

Presne si pamätám ako som s tým pred niekoľkými rokmi začala - stále som hovorila o tom ako by som to rada vyskúšala (isto som to videla v telke), ale ostalo ako veľa krát iba pri rečiach. Až mi na meniny kamarátka Laura kúpila moju prvú štartovaciu sadu na servítkovú techniku. Vyskúšala som to, dačo som pokazila, dačo veľmi jednoduché sa mi podarilo....a veľmi ma to chytilo. Postupne som si kupovala knižky, tá najobľúbenejšia pochádzala z Londýna, lepidlá, farby, laky, servítky sa množili, pribudli rôzne 3D a krakelovacie hmoty.

Polepiť možno takmer všetko - fľaše, obkladačky, krabičky, plechovky, vankúše, sukne, sviečky, nábytok... všetko, čo potrebuje trošku osviežiť. Ja som dokonca nalepila servítky na sukňu, ktorú som mala rada, ale na ktorej sa po vypraní ukázali nejaké biele škvrny.

Pochybujem, že sa mi podarí si previezť všetky moje "umelecké" potreby, tak by som sa mala tu poobzerať po nejakom šikovnom obchodíku, hlavne musím nájsť obchod kde budú mať servítky na individuálny predaj. Juuuj, kiežby som tu mala nitriansky Hobbik alebo Da Vinci. Hneď ako sa mi podarí dačo nájsť a nejaké nové vecičky urobiť, tak sa s vami o ne podelím, zatiaľ nejaké staršie projektíky. V tom čase som mala ešte starý foťák, tak kvalita fotiek je o trošku nižšia, snáď mi prepáčite. A ako naschváľ nemôžem nájsť fotky novších vecí - teda kvalitnejších. 

                                                      POHĽADNICE

                                                                   KVETINÁČE

  
                                                           OBRÁZKY 

                                                          

Rôzne

Svietnik zo starého pohára, oživená stolička z pivnice,

 magnetická tabuľa vytvorené na maliarskom plátne 

a aspoň na čas zachránená sukňa

Je takmer jedna hodina ráno, ale nejako nemôžem spať. Mám nápad na ďalšie dva príspevky, tak možno začnem jeden z nich písať - len sa musím rozhodnúť či ten o koláči alebo o ostatnom víkende. Decisions, decisions... hahaha

Hubová rýchlovka

Predpokladám, že poznáte stav, kedy by ste dokázali jesť stále to isté, kolom dokola a neviete sa toho dojesť. Ja mám momentálne taký stav a neviem sa nabažiť smažených šampiňónov. Pre Iana je to vítaná príloha k jedlu a pre mňa už druhý deň aj obed aj večera. Rýchle, lacné, voňavé...či zdravé, to presne neviem.  

Nakrájam si malé šampiňóny,  cesnak, čili papričku a koriander, ten je spolu s mätou a petržlenovou vňaťou mojou najobľúbenejšou bylinkou. Na Slovensku je dosť ťažké zohnať vňaťový koriander, tak by som použila petržlenovú vňať.

 Na panvici si rozohrejem trošku oleja s maslom, sprudka opečiem hríbiky, aby chytili peknú farbu a stíšim oheň. Pridám cesnak a čili, po minútke odstavím a vmiešam koriander (ja nesolím, ale môžete jemne osoliť), papám s opečeným chlebíkom alebo bagetou a šalátom. Ideálne jedlo pre toto počasie nad 20°C.

 A teraz veľmi rýchlo odchádzam, lebo to tu neskutočne voní. Prajem vám všetkým krásny víkend.
P.S: Ak takto urobíte krevety, sú výborné, len treba dať viacej masla.

Kura na smotane s brokolicou

Dnes iba jeden rýchly, jednoduchý a pravdepodobne všeobecne známy recept. A samozrejme u nás veľmi obľúbený, mali sme ho včera.

Kuracie mäso nakrájame na pásiky, osmažíme na troške(!) oleja, pridáme na drobno nakrájaný cesnak, hlavičky brokolice (ak máte radi hlúbik, tak aj ten), pridáme sójovú omáčku a asi1-2 min. opekáme, zelejeme smotanou.

 Hm, akú smotanu? Ja dávam smotanu na varenie, nie je taká tučná. Tento raz som mala doma obe, tak som dala smotanu na varenie, asi lyžicu šľahačkovej a lyžicu bieleho jogurtu. Musím povedať, že som nikdy predtým nemala takú hladučkú a krémovú omáčku. Samozrejme to nie je treba zahusťovať, pretože smotana sa vyredukuje a krásne zhustne.

 Ja to podávam s ryžou alebo cestovinou. Nakoľko nemám veľmi rada biele omáčky, tak ja do nej dávam ešte trošku šafránu. Samozrejme, ak nejete mäso, tak to bude super fungovať bez neho alebo s údeným tofu.

Ospravedlňujem sa za zníženú kvalitu fotky. 

                             
Nedala som sem gramáž, ja dávam asi toľko mäsa ako brokolice a množstvo smotany samozrejme závisí od množstva mäsa, ktoré použijete. A keďže my sa snažíme jesť čo najmenej soli, tak jedlo nesolím, nakoľko používam sójovú omáčku.

Kari s arašídovou omáčkou

Veľa ľudí, ktorí okúsili indickú kuchyňu si ju zamilovalo. Škoda, že na Slovensku nie je viac indických reštaurácii. Ja som sa prvýkrát dostala do indickej reštaurácie na Slovensku vďaka mojim dvom kamarátkam Katke a Majke, ktoré ma pred niekoľkými rokmi "uniesli" na moje narodeniny na neznáme miesto a tým bola reštaurácia Krišna na boteli Marína v Bratislave . Bolo to od nich strašne milé, pretože  vedeli ako veľmi mám indické jedlá rada, všetko naplánovali a pripravili mi nezabudnuteľný večer. Keďže som navštívila, na slovenské pomery, veľa indických reštaurácii a ochutnala som aj domáce jedlo navarené indickou gazdinkou, mám pomerne veľké nároky. Krišna moje očakávania do bodky splnila a boli sme sa tam najesť zopár krát a jedlo bolo vždy WOW. Jedinou slabinou je obsluhujúci personál, ktorý bol vždy iný, často sa nesprával profesionálne a nevedel si zapamätať názvy jedál a tak ste si objednávali systémom B2, C4 atď a príprava jedál vždy trvala dosť dlho. Z Krišny fotky nemám, ale mám fotky z londýnskej vegeratiánskej reštaurácie Shayona. Uhm, vegetariánskej....je vedľa hinduistického chrámu a napriek tomu, že sme mali spočiatku malé pochybnosti, tak musím úprimne povedať, mäso nám vôbec nechýbalo. Keď sme si jedlo fotili, tak prišiel za nami majiteľ a ustrašene sa nás spýtal, či je niečo v "neporiadku", tak sme ho veľmi potešili, keď sme mu povedali, že práve naopak sme neuveriteľne nadšené.

Botel Marina s reštauráciou Krišna

Časť nášho výberu v Shayone (www.shayonarestaurant.com)

Nikdy by som si nedovolila tvrdiť, že viem variť indickú kuchyňu, pretože ide o jedinečné zloženie korenín a ingrediencií, ktoré sú síce dnes už celkom dostupné, ale predsa to tak autenticky nechutí. Musím vás sklamať, ak ste si mysleli, že je to nasypanie kúpeného kari korenia do dačoho čo je práve na sporáku. Ja osobne toto korenie nikdy nepoužívam, nemám ho veľmi rada, radšej si koreniny miešam. 

Mám však jeden vyskúšaný recept na kari, ktorý som si nevymyslela, ale prevzala z časopisu Good Housekeeping. Vybral si ho vlastne Ian hneď ako ho uvidel obrázok. Rozhodli sme sa ho vyskúšať na Valentína, pretože sa zásadne odmietam pripojiť k valentínskemu ošiaľu a ísť na predraženú večeru niekde, kde si bude XY párov dokazovať ako strašne sa práve v ten deň ľúbia. Ale opäť som odbočila, že? Rozhodli sme sa, že ho vyskúšame a strávime spolu čas i v kuchyni pri varení...a aj tak bolo.

SUROVINY:

500g vykosteného kuraťa alebo pre vegetariánov nahradíme kura tofu (nebude asi treba 500g)

1 lyžica mletého koriandru (prášok, nie vňať)

2-3 strúčiky cesnaku

4 lyžice oleja

2 lyžice tečúceho medu

asi 1cm čerstvého zázvoru

½ citrónu

vňať koriandru (nemusí byť)

Na omáčku

4 lyžice oleja

2 lyžice kari omáčky (červenej, alebo žltej) – nie kari korenie, kari pastu je myslím možno kúpiť v Tescu, ale aj na nete. Dajte do googlu červená kari pasta (napr. Na http://www.asiafood.sk/%C3%88ervena-kari-pasta-400-g-p-523.html

http://www.biologika.sk/e-produkt-1358-34-curry-pasta-cervena.htm http://www.slnecnica.sk/produkt/curry-pasta-thai-cervena-125-g-bio/ )

2 lyžice arašidového masla

1 lyžica hnedého cukru

200 ml kokosového mlieka (odporúčam plechovkové, nie čerstvé)

POSTUP:

Kura nakrájame podľa vlastného gusta (pásiky, kocky). Cesnak nakrájame na drobno (nie pretlačiť, bol by príliš agresívny), zázvor nastrúhame, a spolu s koriandrom votrieme do mäsa, vmiešame med, šťavu z citróna a olej. Necháme marinovať minimálne 10 min (ja nechávam cez noc), dáme do woku alebo na panvicu a osmažíme. Ja nesolím, ale môžete osoliť alebo dať trochu sójovej omáčky. Ak je treba, pridáme olej. Keďže v marináde je med, ktorý bude karamelizovať, mäso pekne zhnedne, ale ak ho necháme dlho smažiť, tak bude prihárať. Ja to robím z kuracích pŕs nakrájaných na pásiky, je to opečené za nejakých 7 min.

Kura v marináde

Ak zvládame variť v 2 hrncoch naraz, alebo nám náš zlatý manžel pomáha, hneď ako postavíme kura, v druhom woku alebo hlbokej panvici na oleji osmažíme kari pastu, pridáme do nej cukor (ja som mala doma iba biely cukor, ale bolo to v pohode, ak je treba doslaďte podľa vlastnej chuti), nenechávame to na veľkom ohni(ak máte plotňu tak ju môžete použiť). Pridáme arašídové maslo, dobre premiešame a zalejeme kokosovým mliekom. Privedieme do varu, treba miešať a stíšime, povaríme asi ďalších 5 min, omáčka zhustne. Ak je omáčka pre vás málo ostrá môžete pridať čili papričky. Omáčku nesolíme.

                                                

Podávame s ryžou a/alebo arabským chlebom a môžeme ozdobiť koriandrovou vňaťou. Ja servírujem omáčku zvlášť, takže si každý vezme koľko chce a ak niekto nemá rád kari, tak si ju dať nemusí. Niekto si rád dáva omáčku na ryžu, niekto na mäso, tak si každý podľa seba prispôsobí. Možno podávať so šalátom. Ja podávam so šalátom z bieleho jogurtu.

Nastrúhame alebo na jemno nakrájame uhorku, paradajku, osolíme a zmiešame s kyslou smotanou, prip. bielym jogurtom, do ktorého sme dali trošku citrónovej/limetkovej šťavy. Ak máte radi bylinky, tak môžete pridať podľa vlastnej chuti (koriander alebo mäta sú najideálnejšie, príp. petržlenovú vňať). Sviežosť a chlad studeného jogurtu/smotany pekne kontrastuje s pikantnosťou kari.

Keď tento recept vyskúšate, zistíte, že je v podstate veľmi jednoduchý a za pár minút urobíte netradičné, exotické jedlo, ktorým možno pár ľudí prekvapíte. Ja ho idem robiť opäť tento týždeň a už sa naň celkom tešíme. Jaaaj, práve mi došlo, že nemáme doma čerstvý zázvor. Tak možno na budúci týždeň.


Isto nespotrebujete celé arašidové maslo, tak ho kľudne môžete použiť na chlieb s džemom alebo si ho spolu so zvyškom kari pasty odložte do chladničky na ďalšie kulinárske pokusy. 

Dajte mi vedieť, ak ste recept vyskúšali - či sa vám podaril a či chutilo.