Potraviny pre zdravie

Dnes nebudeme variť, ale povieme si o tom ako nejaké potraviny môžu zlepšiť naše zdravie. Samozrejme, že som nezjedla všetku múdrosť sveta a dakde som to čítala, presnejšie v časopise Good Housekeeping (Dobré vedenie domácnosti/hospodárenie), ktorý si kupujem každý mesiac, pretože je plný dobrých rád a nápadov a nie celebrít a ich nových účesov a partnerov.

Takže tieto rady sú konkrétne z marcovej prílohy pod názvom '118 receptov na to, aby ste sa cítili dobre'.

Na zníženie stresu sa odporúča:

• Losos – má vysoký obsah tukov DHA a EPA (nepýtajte sa ma čo to je, prosím), ktoré  údajne pomáhajú  znižovať úzkosť.
• Pistácie – nepomáhajú redukovať stres, ale znižujú dopad stresu na organizmzus.
• Paprika – je výborný zdroj vitamínu C a nemeckí vedci zistili, že vysoká hladina tohto vitamínu v krvi pomáha rýchlejšie sa zotaviť zo stresu.
• Ovos – bylinkári ho už dlho používajú ako ukľudňujúci prostriedok, ktorý priamo pôsobí na nervový systém. Okrem toho ich nízky glykemický index pomáha regulovať hladinu cukru v krvi a stres nás viac zasiahne ak máme nízku hladinu cukru v krvi.
• Moriak – obsahuje aminokyselinu tryptofán, ktorá sa podieľa na syntéze hormónov melatonínu a serotonínu, ktoré regulujú náladu a stresové reakcie. L-tryptofán pomáha s dobrou náladou, zlepšuje relaxáciu, pokojnejší spánok a všetko sa znáša ľahšie keď máme vyšiu hladinu serotínu.

Na zvýšenie energie: 

• Chudá hovädzina – jeden z najlepších zdrojov železa a nedostatok železa spôsobuje únavu a to najmä u žien. Okrem toho hovädzie mäso obsahuje dôležité bielkoviny, zinok, vápnik, vitamín C, jód, kyselinu listovú, mangán, selén, chróm, fluor a kremík. Hovädzie mäso je biologicky veľmi hodnotné, má vysoký obsah esenciálnych aminokyselín a vitamínu B2, ale môže obsahovať viac tuku a je ťažšie stráviteľné. (zdroj: http://www.zdravyvidiek.sk)

• Pór – obsahuje inulín, druh rozpustnej vlákniny, ktorá pomáha absorvovať železo z iných potravín. Liečivé účinky póru využívali už v staroveku a prečo a na čo je dobrý sa môžete dočítať tu: http://zdravie.pravda.sk/nedocenovana-zelenina-por-099-/sk-zvyziva.asp?c=A090106_232130_sk-zvyziva_p42
• Cvikla – obsahuje dusičnany, ktoré rozširujú cievy, čo znamená viac kyslíka v krvi. Údajne ak pri cvičení pijete cviklovú šťavu, vydržíte cvičiť dlhšie.
  Okrem toho zmierňuje infekciu dýchacích ciest, reguluje krvný obeh, predchádza zápche, lieči ekzémy a posilňuje vlasy a nechty. Varená obsahuje rozpustné vlákniny, ktoré znižujú hladinu cholesterolu. Je súčasť diét pri ochoreniach pečene a arteroskleróze. Obsahuje látky s protirakovinovými účinkami. Obsahuje vitamíny skupiny B, vzácne minerálne a lipotropné látky. Obsahuje jód, kobalt a odporúča sa pri odtučňovacích kúrach, ochorení pečene a obličiek. Je výživná, posilňuje organizmus a pomáha pri liečbe chrípky a prechladnutia.(zdroj: http://kucharka.madness.sk/potravina/cvikla.php)

To by asi na dnes aj stačilo, však? Nabudúce sľubujem, receptík a dúfam, že sa mi podarí do neho zahrnúť aspoň dačo z dnes spomínaných zdravých potravín.

Kura s ananásom

Tento víkend sme boli navštíviť Ianovu sestru, tak som sa celý víkend hrncov ani len nedotkla. Musím povedať, že vždy keď tam ideme Joan navarí dačo veľmi dobré, ale túto sobotu prekonala všetky očakávania. Mali sme Coq au vin, čo je vlastne kura na víne (alebo vo víne?) a bolo absolútne skvelé. Recept už mám v došlej pošte, ale ešte som ho nepreložila, nevyskúšala, a nemám fotky, tak vám ho zatiaľ nedám. Sľubujem, že ho posuniem ďalej hneď čo ho vyskúšam, ale upozorňujem vás, že je dosť zdĺhavý. 

No a v nedeľu na obed som prvýkrát v živote jedla topinambur, inak známy ako židovský zemiak alebo jeruzalemský artičok. Mali sme ho pečený ako príohu a chutil veľmi. Zopár sme si odniesli domov (sú čerstvo vykopané zo záhradky) tak uvidím čo s nimi, ale odhadujem to na polievku a ešte dačo... 

Dostala som zopár ohlasov ohľadne príspevku o cestovinách. A výsledok hlasovania je jednoznačný - postavili ste sa na moju stranu a vyhlásili cestovinu s tuniakom a ovocím za kulinárske peklo. 

Dnes sa vrátim opäť k téme mäso a ovocie. Tento recept predpokladám väčina z vás pozná a robí, ale to som si myslela i o hrachovej polievke :-)). 

Kura s ananásom jednoznačne spadá do kategórie rýchle, jednoduché a lacné. 

Potrebujeme 

vykostené kura asi 500g (tie časti ktoré máte radi - prsia, stehná, kĺby...samozrejme stehná a kĺbiky dajú viacej chuti). Priznám sa, ja nikdy nevážim pri takýchto jednoduchých receptoch, riadim sa tým, aby sme mali dosť.  

ananás - ja používam čerstvý, za šálku na kocky nakrájaného, ale dá sa aj plechovkový

olej

sójová omáčka

kurací bujón

kukuričný škrob

biele víno (asi 100 ml)- nemusí byť

ananásový džús - nemusí byť

Mäso nakrájame na kocky alebo pásiky, opečieme na troške oleja asi 1-2 minútky, pridáme ananás a opekáme spolu. Čerstvý ananás pekne vďaka cukru začne karamelizovať. Podlejeme vínom, necháme zredukovať asi 2 min, pridáme ananásový džús (prípadne vodu/vývar ak tieto nemáme), pridáme bujón a trochu sójovej omáčky a necháme variť pokiaľ je mäso mäkké. Zahustíme kukuričným škrobom rozmiešaným v troške vody/vývaru a necháme prevariť. Radšej pridávajte škrob pomaly, aby ste to nemali príliš husté. 

Podávam s ryžou. 

Ak mám kura pripravené vopred, čo takmer vždy mám, tak mi to celé trvá pripraviť nejakých 15 min. a manžel vždy ohodnotí: mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm

PS: Ak používate konzervovaný ananás, môžete použiť aj jeho šťavu, ale keďže je dosť sladká, pridajte pár kvapiek citrónovej šťavy a podlejte to aj troškou vody/vývarom. A ja už som použila namiesto ananásoveho džúsu aj pomarančový a bolo to dobré, ale brusnicový s tým veľmi nesedel. 

Nebo alebo peklo?

Tuniakovú pastu s ovocím buď budete buď milovať alebo nenávidieť. Aj naša domácnosť je rozdelená. Ja by som ju nikdy nezjedla, Ian ju miluje a robím mu ju raz týždenne do práce.

Konzervu tuniaka vo vlastnej šťave (samozrejme tekutinu vylejem) zmiešam s asi dvoma lyžicami nízkotučnej majonézy a primiešam uvarené cestoviny, samozrejme vychladnuté, aby mi neroztopili majonézu na olej. Ja dávam na konzervu tuniaka asi 2 hrste cestovín. Nasypem do toho hrozienka a nakrájam ovocie. Najčastejšie je to ananás (ten vždy), pomaranč, banán a čo doma máme. Je to Ianova obľúbená desiata, ak máte radi takúto kombináciu, tak je vhodná na rýchly obed alebo večeru. 

                    Tak čo, je toto pre vás predstava kulinárskeho neba či pekla? 

Parná železnica Watercress

Ostatný víkend sa jar na nás opäť usmievala a tak sme sa v nedeľu vybrali na výlet a cestovali sme v čase. Nie, nie, nemáme stroj času, ale vrátili sme sa do čias, kedy cestovanie vlakom zabezpečovali parné lokomotívy a vlaky mali istý štýl. Boli sme sa pozrieť a previezť na Watercress železnici. Je to stará železničná trať medzi Alresfordom a Altonom so zastávkami v Ropley a Medstead & Four Marks. Trať zachránili nadšenci a dobrovoľníci v roku 1973 a do roku 1985 sa im podarilo zohnať dostatok peňazí a otvoriť celý 16 km úsek na ktorom premávajú parné a staré dieselové vlaky.

Ian je veliký vlakový nadšenec a tak tento víkend celý naplánoval a ja som sa len pekne s ním zviezla a užila si to. Ja mám rada parné vlaky, on uprednostňuje dieselové, tak sme si každý našli to svoje. Celodenný lístok nám umožnil chodiť hore dole koľko sa nám chcelo a tak sme to aj patrične chceli využiť. Tá naša lokomotíva bola štýlovo čierna, dokonale naleštená (volalal sa SR „U“, trieda 2-6-0)....ale ako sa vraví, nie je všetko zlato čo sa blyští...a tak stará dáme niekde v polovici rozhodla, že má toho dosť a zostali sme asi na 20 minút stáť kým si to opäť rozmyslela.

Hoci je trať krátka, prechádza cez malebný anglický vidiek a pomalá jazda s upokojujúcim pravidelným klepotom kolies poskytuje dokonalé pozadie na vychutnanie si ho.

Dieselový vláčik sa podobal na staršiu verziu vlakov, ktoré premávajú medzi Hlohovcom a Leopoldovom, s tou výnimkou, že ste videli do „kabíny“ rušňovodiča a mali ste možnosť vidieť celú cestu tak ako ju vidí on (do času kým si vedľa neho sadla korpulentnejšia pani, ktorá zastrela dosť veľkú časť výhľadu). Srandou bolo, že ten náš vodič si priniesol so sebou obed a konzumoval ho počas jazdy. A, že čo mal dobrého? Hranolky.

 

Ian vymyslel veľmi dobrý časový plán ako najlepšie využiť náš lístok a zviesť sa viackrát. A tak sme sa v rozkošnej stanici Ropley rozhodli zmeniť dieslový stroj za parný...človek mieni, lokomotíva mení...parná dáma mala toho dosť a pôvodné 10-minútové meškanie sa predĺžilo na 2 hodiny. Hm, šanca nadávať, sťažovať sa a hromžiť. Ale to nie je v našej povahe. Šli sme sa opäť pozrieť do depa, kde sa ďalšie lokomotívy pripravovali na sobotňajšiu Slávnosť parných lokomotív, kúpili si viac čokolády a kávu (samozrejme čaj v mojom prípade) a užívali si jarné slnečné lúče. Nakoniec sme sa dozvedeli, že vlak zostal stáť v okolí predchádzajúcej stanice, ktorá je najvyššie položenou stanicou v južnom Anglicku a dostať sa do nej znamená prekonať poriadny vŕšok. Či zastala pod nim alebo za ním dodnes neviem, ale našťastie bola v depe naporúdzi stará dieselová lokomotíva, ktorá s radosťou pomohla.

Fotka prevzatá z
http://www.watercressline.co.uk/Events/58

Táto železnica musí mať veľmi dobrého manažéra. Samozrejme udržiavať toto všetko v chode stojí veľa peňazí, aj keď takmer celú operáciu riadia nadšenci a dobrovoľníci bez nároku na odmenu. A peniaze iba z bežných jázd (celodenný lístok dospelý 14 a deti 7, rodina 2+2 to má za 35 libier) by isto nestačili, tak pravidelne pripravujú špeciálne akcie ako napr. už spomínanú Slávnosť parných vlakov (na ktorú ich má prísť 8, ale my už máme iný program), v apríli príde deťmi milovaná lokomotíva Tomáš s priateľmi, v júni organizujú Vojnu na trati, špeciálne akcie na Deň matiek a otcov, pravidelne si možno v Pullmanových vozňoch prvej triedy (ktoré sú zaradené aj v Orient Expresse) objednať stôl na 3 až 5 chodový obed či večeru alebo je možné zažiť aj záhadnú vraždu vo vlaku.

Štýlový Pullmanov vozeň aj s prestretým tolom. 

Už sa teším kedy s Ianom navštívime najakú slovenskú parnú železnicu, snáď sa nám to podarí v lete, pretože v zime túto možnosť neponúkajú. Ale ešte predtým sa v máji chystáme na Slávnosť dieselových vlakov v mestečku Swanage.

Ako som toto písala, tak som úplne zabudla na to, že som si pod gril dala topeničky. Samozrejme mi totálne zhoreli na uhoľ...už nimi len podkúriť do kotla nejakej tej parnej lokomotívy. 

Hrachová polievka

V druhom príspevku, v tom o palacinkách, som dala obrázok polievky zo sušeného hrachu. Nedala som tam recept, pretože som predpokladala, že je to tá najjednoduchšia polievka a každý ju pozná. Nakoľko sa ma pár ľudí pýtalo na recept, tak tu je.

Ja ju robím z asi šálky sušeného hrachu, ktorý si vopred namočím. Ideálne na noc, ale ak si to rozmyslím príliš neskoro, tak aspoň na dve hodinky. Dám ju do hrnca, zalejem vodou asi tak 5 cm nad hrach a varím a varím.........a podľa potreby dopĺňam vodou. Nechám ho variť hodne dlho, kým hrach nie je úplne mäkký. Potom ho možno ponorným mixérom rozmixovať, osoliť a podávať. Ja nepoužívam mixér, ale robím to ručne. Zlejem hrach, ale vodu si odložím. Hrach pretlačím a prepasírujem cez sitko späť do vody. Podľa potreby dolejem vodu, do takmer hotovej polievky roztrúsim 1-2 kuracie bujóny a už ju potom nesolím. Podávam s opečenou slaninkou alebo šunkou, prípadne s toastom a troškou smotany na dekoráciu. Ak polievka zostane, tak mi vždy veľmi zhustne, tak ak ju chceme jesť, dolejem ju trochou vody alebo vývarom a prehrejem. Viem, že veľa ľudí ju varí spolu s mrkvou a možno i inou zeleninou, ale u nás sa robí takto jednoducho a chutí.  

Mottisfont

Helllo, hello everyone. Mottisfont nie je názov jedla, ale miesta, ktoré sme cez víkend navštívili. Keďže tento týždeň môj manžel chodí na poobednú, tak namiesto večerí varím iba na obed. Obedy sú oveľa jednoduchšie a ľahšie, takže v oblasti varenia nie je veľmi o čom písať, tak som sa rozhodla podeliť s „inými potešeniami“.

Tým najväčším je asi príchod jari. Tá nám trochu nesmelo klopala na dvere už asi 3 týždne dozadu, no teraz sa už konečne udomácnila. Ja som v podstate nikdy jar rada nemala, pretože v minulosti so sebou prinášala roztopený sneh a čľapkanicu, dážď a tieto dve veci mi nejako bránili vidieť rozkvitajúce stromy a kvety. Veď kto by si ich mal čas všimnúť spod dáždnika po ceste do práce keď je treba jedným očkom pozerať do čoho človek stúpi a druhým sledovať autá a rozmýšľať, či práve to prichádzajúce náhodou nešoféruje blbec, ktorému urobí radosť vás ošpliechať.

Môj „nový“ život na vidieku mi priniesol na jar iný pohľad. Zima bola krásne zasnežená (aspoň na istý čas a sneh zo sebou priniesol oveľa viac starostí ako radostí a to napr. nefungujúca doprava, nemožnosť dopraviť sa do mesta autom a zrušené letenky domov k našim na Vianoce kvôli 12 cm snehu na Heathrow, ktoré nedokázali odpratať za 5 dní). Našťastie na Slovensko sme sa na Vianoce dostali, hoci nie do Štedrého dňa. Veľký sneh sa roztopil v čase keď sme boli v januári na Slovensku, na chorobou 10 dní predĺženej dovolenke, a tak sme sa veľkej čľapkanici vyhli. Takto to u nás vyzeralo v decembri: 

Vlhko bolo dosť dlho a aj pár zamračených dní sme si užili, ale na tie sa ľahko zabúda pri súčasnom slnečnom počasí a teplote okolo 15°C. Snežienky už odkvitli a teraz všade rastú narcisy a farebne im krásne kontrastujú fialovo-modré hlávky krokusov, zlatý dážď krásne vyniká v zeleni ostatných kríkov. Nie som odborník na kvety, stromy a kry a mnohé neviem pomenovať, ale to mi ani v najmenšej miere nebráni, aby sa mi páčili, zastavila sa pri nich, ovoňala ich, poobdivovala a odfotila. Keď sme včera šli na prechádzku na poštu (čo je asi 35 minútová prechádzka každým smerom cez dve dediny) tak som sa párkrát zastavila a fotila. Ian priznal, že vyzerám divne keď si robím supermakro fotky kvetov rastúcich pri ceste, ale hneď aj dodal, že nie je nič zlé na tom byť „divým“.

A tu je pár fotiek ktoré sme urobili po ceste na poštu.

Zlatý dážď v plnom kvete

A jar tu u nás v „Zemi nikoho“ (čo je voľný preklad názvu našej dediny - Nomansland) neprodukuje iba farebnú flóru, ale prináša so sebou aj viacero zvierat na verejných plochách. Tie sa tu síce potulujú celoročne, ale teraz je vidieť asi najviac mláďat v rámci roka. A tými najrozkošnejšími sú teliatka kráv z Vysočiny. Napriek tomu, že dospelé jedince svojou veľkosťou a ostrými rohmi vyzerajú dosť strašidelne, sú to väčšinou pokojné a vyrovnané druhy a ich teliatka sú krásne kučeravé so zvedavými, aj keď vyplašenými očkami. Predpokladáme, že vo veľmi krátkej dobe uvidíme aj žriebätka a jahniatka.

Teliatko kravy z Vysočiny a jeho/jej veľká rohatá chlpatá, nebezpečne vyzerajúca mama. 

Jarné slniečko nás inšpiruje nielen k malým prechádzkam v okolí, ale nás núti ísť von aj cez víkend. Tento víkend sme sa rozhodli prvýkrát využiť jeden z vianočných darčekov. Ianova sestra nám podarovala ročné členské v National Trust (národná nadácia, ktorá spravuje viac ako 300 nehnuteľností, bývalých pánskych sídiel, zámkov, lesov, parkov a pod. Ak ste členom, tak máte vstup do týchto miest zadarmo). Naša prvá výprava vrámci projektu National Trust viedla do Mottisfontského opátstva a záhrad. Pôvodne sme chceli ísť v lete, kedy sú záhrady v plnom kvete, ale keďže máme vstup zdarma (bežné vstupné pre dospelého je 8,50 a pre dieťa 4,20), tak sme sa rozhodli, že ich navštívime niekoľkokrát do roka. Naše rozhodnutie sme ani na chvíľku neoľutovali. Po asi polhodinovej ceste sme prišli na rozsiahly pozemok uprostred ktorého sa nachádza panské sídlo s expozíciami, pestované záhrady a obrovský, návštevníkom prístupný pozemok. Celým pozemkom sa vinie rieka Test, ktorá vyzerá skôr ako rýchlo tečúci potok, takže pokiaľ sa dostanete k samotnému domu prejdete minimálne jedným z mnohých pekne upravených mostíkov a stretnete miestne labute a kačky. Samotné sídlo bolo priorstvom (niečo ako kláštor), ktoré v roku 1201 založil William Briwerer, kráľovský poradca, ktorému dôverovali také mená ako Kráľ Richard I, prezývaný Levie srdce, Kráľ Ján a aj Henry III. Z pôvodného priorstva dnes môžete navštíviť suterénne miestnosti, ktoré slúžili ako kancelárie pre mníchov a aj ako ubytovanie. Vďaka malým oknám a vlhkosti tieto priestory skôr pripomínajú väzenie a predpokladám, že mnohým mníchom pri bohoslužbách vŕzgali kĺby kvôli reume.

Gotické priestory pôvodného priorstva. 

Samotné sídlo malo počas storočí a desaťročí rôznych majiteľov a ak by som chcela podrobne opísať každú rodinu a vlastníka, tak by som vás asi unudila k smrti. Priorstvo sa dostalo do rúk súkromných vlastníkov v roku 1684 po rozpustení kláštorov Henrichom VIII a v roku 1957 ho pani Maude Russel, ktorá bola patrónkou umenia a umelcov a ktorá údajne viedla dosť pikantný život, venovala práve National Trust-u. V sídle sa nachádza výstava nábytku a obrazová galéria. 

Samotné sídlo a ďalšie obrázky ukazujú expozície.

Záhrady sú známe najmä tým, že sa v nich nachádza národná zbierka kríkových ruží z 19 storočia, v ktorej je možno napočítať viac ako 350 rôznych druhov. Tie však kvitnú v júni, kedy sa odporúča ružovú záhradu navštíviť kvôli vôni a zostávajú rozkvitnuté počas leta, tak sa tam isto vrátime.

V parku sa nachádza aj najväčší platan (platan ako strom) v Británii, ktorý dosahuje výšku 40 metrov, má obvod 12 metrov a rozloha, ktorú by pokryli jeho konáre by dosahovala veľkosť 1500 metrov štvorcových. Znie to impozantne, ale úprimne povedané, tento platan nemá na naše hlohovské platany v Pánskej záhrade. Veď posúďte sami:

Spomínaný platan je ten v pozadí, sorry.

 

 

Ani sme nevedeli ako a na Mottisfontskom sídle sme strávili cez 2,5 hodiny. Samozrejme sme sa nezabudli zastaviť v kaviarni, ktorá bola úžasná. Ani nie tak výberom jedla, hoci výber teplých jedál a koláčov bol veľmi bohatý, ale svojou atmosférou. Vyzeralo to tam ako v starej panskej kuchyni, v strede stál velikánsky stôl z prírodného dreva – a keď poviem velikánsky, tak to aj tak myslím a návštevníci si sadali okolo bez toho aby sa poznali a nikomu to nevadilo. Zabudnite na obrus, stôl bol sám o sebe krásny a ako dekorácie slúžili vrecia s cibuľou, jablkami, orechmi...Nanešťastie som neurobila fotku celkového pohľadu do kaviarne, nabudúce túto chybu isto neurobím!

                       

Prežili sme krásnu sobotu, v lete si určite prinesieme aj piknik a možno podnikneme aj 11-kilometrový okruh okolo celého parku, uvidíme. Ak chcete vidieť viac fotiek, tak v albume na facebooku je ich myslím 58. A sľubujem, že v ďalšom príspevku už napíšem dačo o jedle. 

Quiche

 Včera sa nám podarilo urobiť dobrý quiche. Aha, ako to vysloviť? Kíš. A čo to vlastne je? Quiche je v podstate slaný koláč, ktorý pokiaľ ja viem, má tradíciu vo Francúzsku. Jeho popularita vzrástla v Anglicku po druhej svetovej vojne a dnes je bežne dostať kúpiť v každom supermarkete a v mnohých pekárňach. Bežne sa podáva na obed i na večeru, za studena alebo tepla. Quiche je "otvorený" koláč, čo znamená, že na vrch nekladieme cesto. Asi najznámejší je Quiche Lorraine, ktorý sa robí so slaninou, syrom, vajíčkami a smotanou. Vo všeobecnosti je však toto jedlo, podľa môjho skromného názoru, obľúbené aj kvoli tomu, že si do neho vlastne môžete dať všetko čo chcete, máte doma v chladničke a máte radi.
Ja som sa ho rozhodla robiť preto, že som omylom v obchode kúpila iné cesto ako som pôvodne chcela -  lístkové cesto (puff pastry, to som sa zatiaľ nikdy nepokúšala urobiť) a kúpila som shortcut pastry. Zistila som to až doma a keďže supermarket nemáme hneď za rohom, tak som sa rozhodla, že je ľahšie ho použiť ako ísť vymeniť.
A teraz si možno poviete, že už ste dorobili, lebo vy to cesto len tak v slovenskom supermarkete nekúpite. Ale to vôbec nevadí, pretože toto je to asi to najjednoduchšie cesto, ktoré zvládne aj malé dieťa. Ja si ho väčšinou robím doma a preto ma tak trochu hnevalo, že som ho kúpila.

Takže tu je recept na cesto:
125 g hladkej múky
75 g tvrdého stuhnutého masla
asi 1/2 až 1 lyžicu vody
štipku soli

Maslo nastrúhame do preosiatej múky a prstami spracúvavame pokiaľ zmes nepripomína hrubú strúhanku. Ak sa vám chce vyťahovať mixér, tak to môžete zmiešať i tam. Ja ho robím vždy ručne a trvá to pár minút. Potom pridáme trošku vody a spracujeme na tuhé cesto. Toto si môžeme kľudne odložiť do chladničky na chvíľu a dať si kávu alebo hodiť prádlo do práčky.  Stuhnutejšie cesto sa ľahšie váľka (hmm, nie som si istá či toto je správne použité slovo, ale iné ma nenapadá). Predhrejeme si rúru na 200° (ak má ventilátor tak na 180°). Vymažeme a múkou vysypeme formu (dala som obrázok originálnej formy na quiche, ale akákoľvek iná bude OK).Vyvaľkáme cesto asi tak na 1-11/2 cm a prenesieme do formy tak, aby sme ho mali aj na okrajoch formy. Mne väčšinou trochu previsá cez okraj, aby sa nešmýalo dolu.

Forma na quiche, obrázok prevzatý z http://www.preparedpantry.com/porcelain-quiche-and-tart-baking-pan.aspx

Cesto takmer pripravené na slepé pečenie

Cesto vidličkou prepichneme, dáme na dno papier na pečenie a zaťažíme  (možno máte doma fazuľky na slepé pečenie, ak nie tak fazuľa, ryža tiež poslúžia), pečieme asi 15 min, odstránime papier a záťaž a pečieme asi 10 min. Niektoré recepty slepé pečenie vynechávajú, ale keď som dávnejšie bola lenivá a vynechala som ho, tak som mala potom cesto velmi napité plnkou. Pokial sa nám cesto pečie tak si pripravíme plnku.

                    Ja som ako "závažie" použila šošovicu, je lacnejšia ako ryža.
                                              A fazuľu doma nemám.

Plnka
Toto sa vám možno nebude páčiť, pretože vám nedám jediný správny návod. Tu sa ponúka priestor pre kreativitu a možnosť uspokojiť momentálne chúťky. Ja som ho včera robila asi takto:

5 plátkov šunky nakrájaných na pásiky
1/2 cibule
5 šampiňónov    Tieto ingrediencie som opiekla na panvici na troške oleja, ked to bolo hotové tak som pridala asi 4-5 ružičiek brokolice, ale už som to mala odstavené zo sporáka . Toto je tá variabilná zložka plnky. Celkom dobre by chutila slaninka, kura, dokonca som počula, že i morské plody používajú, alebo ak ste vegetariáni, tak kľudne nejaký pór, kukurica, hrášok, cuketa...fantázii sa medze nekladú.

Zmes ako aj predpečený koláč necháme trochu vychladnúť, poukladáme plnku na dno koláča (nie veľmi do plna!). Zasypeme nastrúhaným tvrdým syrom. Rozmiešame 3 vajíčka v 250 ml mlieku a zalejeme. Necháme v rúre piecť asi 20 min, ak máte vajíčka radšej úplne sadnuté, tak o pár minút dlhšie.

                      Ešte pridať zmes vajíčok a mlieka a môže ísť späť do rúry.

Mňa v minulosti odradili recepty od pečenia quiche, pretože väčšina z nich udávala okolo 7-10 vajíčok a často smotanu a to sa mi zdalo dosť drahé, hlavne keď som nevedela ako to dopadne. Tento recept sa mi pozdával aj preto, že sú tam iba 3 vajíčka. Ak sa mám priznať, tak zmes vajíčka, syr a mlieko sú "okopčené" už ani neviem odkiaľ. Ale tento pomer funguje a ja sa ho budem isto držať aj v budúcnosti.
My sme to mali na večeru s miešaným zeleným šalátom a namiesto dressingu na šalát som zmiešala biely jodgurt s bylinkami (mäta a petržlenová vňať). Urobila som toho toľko, že nám aj dnes na obed zostalo a zo zvyškov cesta som urobila minikoláč s červenými bobuľami (zostali v mrazničke po palacinkách).

Hotový produkt.  Ospravedlňujem sa za kvalitu fotky, je dosť tmavá. Prisahám, že quiche nebol prihorený. 

A už sa len zahryznúť. 

Koláč zo zbytkov. Nevyzeral dokonale, ale bol dobrý.

Tak, čo by ste dal vy na váš quiche? Čakám  vaše odpovede!
Celý proces prípravy okrem pečenia trva možno 15 min, tak nech vás neodradí môj dlhý opis.
Prajem dobrú chuť.
DK 

Palacinkový deň

Včera sme mali Palacinkový deň. Ten sa tu oslavuje tradične deň pred Popolcovou stredou. História tohto dňa ide do dávnych čias a ak by som chcela preložiť názov Shrove Tuesday do slovenčiny, tak by to bol asi spovedný utorok. Shrove pochádza zo slova shrive, čo znamená dosiahnuť rozhrešenie, oslobodenie od viny. Počas tyždňa pred veľkonočným pôstom mali kresťania chodiť na spoveď, aby sa pripravili na obdobie pokánia počas už spomínaného pôstu.
A prečo sa jedia práve palacinky? Na to je jednoduchá odpoveď a predpokladám, že väčšina z vás na ňu príde aj sama ak trošku pohne mozočkom.................. Vieme? Ok, pre tých ktorí na to neprišli je tu odpoveď - počas pôstu sa mali ľudia vzdať jedenia takých vecí ako sú mäso, mliečne výrobky a vajíčka. No a predsa práve mlieko a vajíčka tvoria základ palaciniek. Musím sa priznať, že ja som nevedela, že treba prestať konzumovať i mliečne výrobky a vajíčka... A musím sa priznať aj k tomu, že sa nevzdám mäsa na 40 dní, to by som musela variť večere dvojmo, lebo si neviem predstaviť, že by môj manžel dokázal bez mäsa, podotýkam dobrovoľne, existovať.
V dnešnej dobe väčšina ľudí pôst nedodržiava, hoci práve po zime a v tejto dobe, keď jeme viac mäsa a ťažkých jedál ako jeme zeleniny a ovocia, by nám neuškodilo "odľahčiť" naše organizmy. Poznám viacero ľudí, ktorí sa rozhodnú vypustiť zo svojho jedálnička dačo čo majú radi - čokoládu, sladkosti, alkohol alebo iné veci ktoré majú radi - TV, cigarety a iné zlozvyky ...
Ian mi už oznámil, že 40 dní nebude kupovať "dobroty" z automatu v práci - čo v preklade znamená chipsy, sladkosti a kolu. Hmmm, mala by som ho pochváliť, ale bola som skôr prekvapená. Chlap sa totižto nechtiac prezradil, že tieto veci kupuje a konzumuje  a keď videl ako sa moje ústa od prekvapenia nezatvárajú, tak začal vysvetľovať že "veď to iba dakedy". A hoci je dnes Popolcová streda, ja som ešte neprišla na to čoho sa vzdať. Mala by som čokolády, ale viem, že to tak dlho bez nej nebudem a tak by som ešte dnes mala dačo vymyslieť. A čoho ste sa rozhodli vzdať sa vy?
Ale poďme späť k palacinkám. Samozrejme sme ich museli mať včera na večeru. U nás doma bývali palacinky skôr hlavným jedlom ako desertom. Ale tu nie, palacinky sú desertom a tak som včera urobila na večeru polievku zo sušeného hrachu s opekanou šunkou a samozrejme palacinky. Tie sa tu nejedávajú s džemom alebo tvarohom, taký pravý náš tvaroh ani nedostať kúpiť, hoci je viacero možností, ktoré ho nahradia. Pamätám si ešte keď som sa kedysi dávno ako au-pair starala o Roberta a Alexa akí boli prekvapení keď som si na moju palaciniek natrela jahodový džem. Skúsili, povedali nie a naďalej si sypali na tie svoje kryštáľový cukor a polievali to citrónovou šťavou. A to je práve spôsob ako sme ich mali my včera - s vanilkovým cukrom a citrónovou šťavou. Skúste to nabudúce, celkom to chutí. Ale mne to samozrejme nestačilo a  tak som k tomu robila kompót z červených bobúľ - černíc, malín, čučoriedok a ríbezlí, ktoré som uvarila s vanilkovým cukrom, sladkým bielym vínom a brusnicovým džúsom (ten sme mali totižto otvorený). Varila som to pokiaľ sa to vyredukovalo na konzistenciu džemového charakteru. A ešte som urobila čokoládovú polevu z roztopenej horkej čokolády a smotany. Čokoládová poleva nie veľmi sadla k ovociu, ale bola skvelá k cukrovým palacinkám.
Po skonzumovaní takého množstva cukru by sa patrilo nejako tú energiu zúžitkovať. V mnohých mestách, dedinách, školách a inštitúciach sa konali tzv. palacinkové preteky. Ide v podstate o tom, že súťažiaci bežia istý úsek pričom majú v rukách panvice a musia počas behu vyhadzovať palacinky. U nás takýto beh nebol a tak sme energiu zúžitkovali pozeraním TV.

Palacinkový pretek členov parlamentu, novinárov a iných dôležitých ľudí v prospech charity. Fotky sú prevzaté z http://www.ukstudentlife.com/Ideas/Album/PancakeRace.htm

 Zostali nám presne dve palacinky a trochu kompótu. Palacinky som mala v úmysle vyhodiť, ale nakoniec ma Ian prehovoril, aby som mu jednu nechala na dnes večer. Už ste asi pochopili, že patria k jeho najobľúbenejšiemu jedlu a nevzdá sa ich ani v čase keď sa rozhodne schudnúť, radšej pôjde do gymu. Ja ich veľmi nemusím a tak po jednej a pol som nemala pocit obžerstva.
Nebudem  tu písať recept na palacinky, lebo predpokladám, že máte ten svoj vyskúšaný a každý ich má rad inak - hrubé či tenšie, bledšie či ružovejšie, palacinky alebo dolky. Tie naše musia byť trošku hrubšie, to je jediná žiadosť, aj keď tie tenšie, ak sa mi nejakú podarí urobiť, nevýjdu nazmar. V žiadnom prípade nediskriminujeme palacinky na základe ich farby a ak sú v nich hrozienka, o to lepšie.
A aby ste mali predstavu o tom ako veľmi majú tento deň Briti radi, tak len dva príklady - včera bolo na facebooku veľa statusov o palacinkách a dokonca aj Kate Middleton, budúca manželka princa Williama, bol videná vo večerných správach ako vyhadzuje palacinku.
Keďže je dnes Popolcová streda a teda prísny pôstny deň, tak palacinky  by ste robiť nemali, ale možno si ich môžete pridať do svojho jedálnička v tento deň na budúci rok a urobiť si tak tradíciu ako napr. špenát na Zelený štvrtok. OK, Ok, počujem už z diaľky mrmlanie....my už tu len tak potrebujeme u nás  blbé anglické tradície.... nepotrebujeme, ale palacinky má veľa ľudí rád, tak prečo ich nepotešiť?

                                                      Polievka zo sušeného hrachu

          Palacinky s cukrom, citrónovou šťavou, kompótom a čokoládovou omáčkou.

Na začiatok

Tak konečne som sa zaregistrovala, dokonca si nainštalvala slovesnkú klávesnicu a už nemám žiadne výhovorky prečo nepísať. Ak sa mám priznať, píšem rada, ale nemám rada úvody - nikdy neviem čo do nich vlastne napísať. Predpokladám, že väčšina ľudí ktorí budú môj blog čítať budú ľudia, ktoých osobne poznám. Ha, si budťe istí, že mnohým z nich pošlem link na tento blog (veď aká hanba by to bola keby to úplne nikto nečítal?)  Veď práve oni ma "donútili" písať, hlavne keď sa ma pýtali: Čo dnes budeš variť?
Ok, ak toto náhodou číta niekto kto ma osobne nepozná (v tom prípade, jeeeeeeeeej a ďakujem!) tak napíšem dačo o sebe.
Mám 36, žijem na juhu Anglicka s mojim manželom Ianom (predpokladám, že ho tu parkrát spomeniem, tak aby ste vedeli kto to je), momentálne nepracujem a tak mám dostatok čas na vecí, ku ktorým som sa predtým kvoli šialenému pracovnému tempu nedostala.
Jednou z vecí je už dnes toľkokrát spomínané varenie, pečenie, čítanie, učím sa španielčinu, keďže  mám les iba pár minút od domu, tak v pekné dni ako je dnes sa tam rada vyberiem a vždy si so sebou vezmem foťák. Niekedy z mojich pokusov vzniknú OK fotky, ale hlavne je, že keď sa na ne spätne pozriem, tak mi pripomenú moment, napriek tomu, že nedodržiavajú pravidlá tretín a akékoľvek iné. Mám rada decoupage, teda servítkovú techniku a doteraz sa mi podarilo urobiť zopár pekných kúskov, tak ich tu isto uvidíte. Milujem túto techniku, pretože mi dovolí robiť pekné veci napriek tomu, že nemám výtvarný talent. Myslím, že ak by zberatelia servítok videli moju kolekciu, srdce by im zaplakalo. Nie preto koľko ich mám, asi 2 veľké krabice, ale preto, že sú celé dostrihané a v ich očiach zničené.
Varenie, fotenie a decoupage ponúkajú úžasný prietor na kreativitu a to ma na nich baví. Okrem toho sú to celkom nízkonákladové aktivity (aj keď lepidlá a modelovacie hmoty bývajú niekedy dosť drahé) a môžu priniesť radosť nielen mne, ale aj iným ľuďom.
Fuh, ešte som vás neunudila? Ja viem, ja viem, keď raz začnem písať/hovoriť neviem kedy prestať. Ale keďže mám na sporáku dnešnú večeru, tak už idem. A ak to môj manžel alebo ja zaradíme do zoznamu pravidelných jedál, tak vám o tom zajtra isto dačo napíšem.