Zemiakové pagáče

Posledné dva týždne nám počasie ukazuje svoju odvrátenú tvár. Najprv sa nevedelo rozhodnúť či pršať a či nie a po dvoch týždňoch si to rozmyslelo v prospech dažďa. Ale nevadí, pretože už to bolo treba, bolo veľmi sucho a dokonca už sa objavili nejaké lesné požiare.

Minulý týždeň som dostala strašnú chuť na pagáče. Nie tie pravé oškvarkové, tie nie sú moje obľúbené a oškvarky ani nemám. Mám radšej zemiakové alebo syrové a tie prvé spomenuté som aj robila. Tento recept mám od mojej maminy a tak neviem odkiaľ pôvodne pochádza.

Potrebujeme:
1kg hladkej múky
30 g droždia
2 vajíčka
3 lyžičky soli
4 dcl mlieka
2 dcl oleja
1 cera
5 v šupke varených zemiakov

Do vlažného mlieka vložíme kvasnice a urobíme si kvások. Do preosiatej múky vmiešame soľ, vajíčka, olej a kvások a vypracujeme cesto. Necháme asi hodinu nakysnúť, rozvaľkáme . Zemiaky si postrúhame na jemno a necháme vychladnúť. Samozrejme, sedliacky rozum nám káže, aby sme si ich pripravili kým nám kysne cesto. Na rozvaľkané cesto rozprestrieme zemiaky a nastrúhame ceru. Cesto preložíme a necháme 20 min kysnúť. Prekladanie opakujeme trikrát. Potom cesto rozvalľkáme, vykrajujeme pagáče, ja nožikom robím navrch mriežku, lebo tak sa to u nás doma vždy robilo. Potrieme vajíčkom a pečieme do  zlatista /ja som ich piekla na 200°C).

Ja ich vždy robím z polovičnej dávky, vykrajujem ich s priemerom asi 6,5 - 7 cm a urobím ich 25 a viac. Ešte sa mi doteraz niekdy tak krásne nerobilo s cestom. Je o mne dosť známe, že cesto rada miesim ručne, toto bola naozaj jedna veľká radosť. Bolo nadýchané, plné bubliniek...vedela som už v prípravnej fáze, že výsledný produkt bude stáť za ten čas a námahu. Pôvodne som sa trošku obávala, pretože nemám hladkú múku, tak som nevedela, čo to spraví (robila som ich z obyčajne plain flour).
Keď som ich robila prvýkrát nemala som doma ceru - tú tu ani nedostanem samozrejme v obchode, ale nemala som doma ani klasické tvrdé maslo, len natierkové, tak som cesto natrela tenkou vrstvou a na ňu som dala zemiaky a pagáče tým vôbec neutrpeli.

Časť z nich išla do mrazničky, lebo by sa to všetko nepojedlo. Keď sme mali chuť, vybrala som pár z mrazničky, hodila na minútku či dve do mikrovlnky a boli ako čerstvo upečené alebo keď bolo dosť času, tak som ich nechala postupne rozmraziť. Dôkazom toho, že chutia je otázka môjho manžela: A už nemáme tie dobré zemiakové koláčiky?