štvrtok 28. júla 2011

DUSENÉ KURA NA KAPUSTE SO ZEMIAKMI A ŠAMPIŇÓNMI

DUSENÉ KURA NA KAPUSTE SO ZEMIAKMI A ŠAMPIŇÓNMI

Ak chcete vidieť iba recept, choďte nižšie, je tam jasne vyznačený. 

Ja viem, že v poslednom čase blog dosť zanedbávam, ale nejako sa u nás doma nevarí. Potom ako sme sa presťahovali, sme si nervy liečili na Slovenku u mojich rodičov, kde sme variť naozaj nemuseli. Ešte raz veľká vďaka za vašu starostlivosť. A len o pár dní na to ako sme sa vrátili sme zase boli u švagrovcov na severe. Teraz máme pred sebou štyri týždne počas ktorých sa nechystáme nikde na dlhší čas, tak sa snáď zabehneme do normálneho rytmu. A o mesiac nás čaká svadba. Takže sme veľmi motivovaní upraviť náš jedálniček, aby sa Ian zmestil do "svadobného" obleku a ja aby som vyzerala v šatách tak ako chcem. 
Keď spomíname svadbu, my sme nedávno oslavovali naše prvé výročie. Strávili sme spolu pekný pohodový deň a mali sme to šťastie, že sme ho mohli stráviť s ľuďmi, ktorých máme radi. Na naše veľké prekvapenie sme od rodičov dostali veľkú, krásnu a strašne chutnú tortu. Pár kúskov z nej máme ešte v mrazničke, kde na nás pokojne čaká a myslím, že tam ešte chvíľku bude musieť vydržať.



RECEPT
Ale predsa hodím jeden receptík. 
Veľmi rýchly a veľmi jednoduchý recept, na ktorý som prišla vďaka tomu, že v chladničke takmer nič nebolo a chcela som napriek tomu uvariť poriadnu večeru.
Naša chladnička bola prázdna, pretože sme odchádzali na dovolenku a chcela som ju vypnúť, tak som hodila do hrnca čo doma zostalo a sadlo to.

Kuracie stehná som do hneda opiekla na oleji a vytiahla som ich. Na tom istom oleji som opiekla šampiňóny a pridala na pásiky nakrájanú čerstvú kapustu a na kocky pokrájané zemiaky (tie dva čo sme mali doma :-). Asi po piatich minútach som dala späť do hrnca stehná, osolila, pridala trošku papriky a udusila som to všetko do mäkka. Podávala som to s toastom, nakoľko v tom bolo málo zemiakov.

Jednoduché, rýchle, lacné, chutné,....a podlľa mňa aj zdravé. Čo viac môže človek chcieť od večere uprostred týždňa?

Sorry, tento raz nemám fotky, nejako som na to v tom mini-blázninci zabudla.


streda 6. júla 2011

Tri torty a marcipanove bomby

Fuuuuuuh, 10 dní bez internetu. Prežili sme a aspoň som sa mohla sústrediť na iné, oveľa podstatnejšie veci. V oblasti varenia sa toho až toľko nedialo, pretože sme sa sťahovali a pokiaľ sme dali veci na poriadok, tak sme mysleli na milión vecí, len na jedlo veru nie a týždeň sme prežili na veľmi jednoduchých večeriach. Nanešťastie do toho všetkého padli Ianove meniny aj narodeniny. Možno sa pýtate, či Angličania oslavujú meniny. Odpoveď je tak ako ste predpokladali – NIE, ale my ich oslavujeme, pretože sa mi nezdá férové odignorovať ich, nakoľko na tie moje sa manžel neskutočne snaží a nezabúda ich. A tak sme tie jeho stavili na 24. júna, kedy sa u nás na Slovensku oslavuje Ján. Bohužiaľ, jeho narodeniny sú iba o pár dní neskôr. Ja som mu navrhovala, aby sme meno oslavovali v septembri, pretože jeho prostredné meno je Michael, ale odmietol.
A tak mi v procese sťahovania pribudla ďalšia starosť – meninová a narodeninová torta, vlastne narodeninové torty dve. Za normálnych okolností by som hovorila skôr o radosti ako o starosti.
Hoci pečenie a hlavne zdobenie toriet nie je mojou silnou stránkou, ani prinajmenšom ma to neodradí od experimentovania. Obdivujem ľudí, ktorí majú na tieto veci talent a zároveň aj zručnosti svoj talent pretaviť do reality. Klobúk dolu. Talent nemám, zručnosti mi chýbajú, no napriek tomu to robím s radosťou.

TORTA 1
Takže korpusy som si napiekla ešte v starom dome, pretože som poznala rúru a dokonca celú meninovú tortu som tam urobila. Tá bola opäť z čokoládového korpus  bábovkového cesta s jahodovým džemom a čerstvými jahodami s parížskym krémom z bielej čokolády. Bola dobrá, až na to, že sa mi nechcel sadnúť krém, tak som do neho dala želatínu, aby som mu trosku pomohla Dnes viem, že chyba spočívala v tom, že som si smotanu po varení nenechala dostatočne vychladnúť.



Narodeninové torty boli dve, pretože som jednu robila Ianovi do práce a jednu na ktorej mohol doma sfúknuť sviečky.
Vezmime to po poriadku.

TORTA 2
Najprv torta, ktorá šla do práce. Bola opäť z bábovkového cesta a parížskym krémom a marcipánom. Krém bol tento raz kombináciou bielej a mliečnej čokolády (450ml smotany na šľahanie som uvarila a roztopila som v nej 375 gramov čokolády, nechala poriadne vychladnúť a vymiešala do husta). A ten sa sa mi dal pekne vymiešať, pretože som mu dala celý deň na vychladnutie a tento raz šiel krém do prostriedku medzi dva korpusy a nie navrch.
S marcipánom som nikdy predtým nerobila a môj prvý problém nastal keď som ho chcela vyvaľkať. Samozrejme sa mi lepil a nevedela som čo s tým. Internet som nemala, moje kuchárske knihy mi nepovedali čo robiť a tak som si pomohla ako som vedela – pracovnú dosku som si potrela olejom a problém sa vyriešil. Možno sa teraz niekto chytá za hlavu, ale fakt som nevedela čo robiť. Budem veľmi vďačná za každú radu. Nakoniec som ho na tortu dostala, hoci musím povedať, že nevyzerala tak elegantne ako od cukrárky. Posypala som ho kúpenými farebnými cukrovými hviezdičkami. Zostal mi z nej doma jeden nepodareno odkrojený kúsok a ak sa môžem pochváliť, podľa mňa bola veľmi dobrá - chutila oveľa lepšie ako vyzerala. A dostala aj veľmi dobrú kritiku od Ianovych kolegov.





TORTA 3
Torta na doma bol vlastne nový recept. Tým, že som sa necítila pod tlakom ak by sa nepodaril, som si povedala, že bolo dosť čokoládových toriet. Aj keď korpus tejto bol práve čokoládový, ale ako plnka bola použitá citrusová pena. Recept pochádza z mojej obľúbenej knihy The Big Book of Baking, ktorú som už spomínala. Priznávam, že tento recept je časovo náročnejší, najlepšie je ako si necháte penu vychladnúť minimálne cez noc. A keďže sú v nej surové vajíčka, tak samozrejme treba si rozmyslieť koľko bude vonku na teple a či ju budete ponúkať aj tehotným ženám. Keďže ja som vedela, že u nás bude viac v chladničke ako vonku, tak so m sa nebála, ale samozrejme som použila také čerstvé vajíčka ako sa dalo. Nemala som kupované, ale boli sme si ich vziať priamo na farme.

POTREBUJEME:

Na cesto
155 g masla
175 g kryšt. cukru
4 vajíčka
200 g múky (ja som robila zo self-rising, na Slovensku by som použila polohrubú a pridala prášok do pečiva)
1 lyžica kakaa
50 g čokolády (najlepšie horká s pomarančovou príchuťou)

Na penu:
2 vajíčka
50 g kryšt. cukru
200 ml čerstvej pomarančovej šťavy
2-3 lyžičky želatíny
3 lyžice vody
300 ml šľahačkovej smotany

POSTUP
Cesto
Vymiešame maslo s cukrom a postupne pridávame vajíčka. Po pridaní každého vajíčka treba vymiešať. Preosejeme si spolu múku a kakao a prášok do pečiva a pridáme do vymiešanej zmesi vajíčok a cukru s maslom. Vmiešame roztopenú čokoládu. Vylejeme do vymastenej a vymúčenej tortovej formy a pečieme na 180°C, plyn 4.

Pena
Žĺtka si vymiešame s cukrom do penista, a vmiešaname pomarančovú šťavu. Želatinu rozpustíme v studenej vode, spracujeme ju podľa návodu (tá moja bola treba roztopiť v horúcej vode a na miernom ohni ju treba bolo zohrievať dve minúty, ale nesmela prísť do varu) a vlejeme ju do vajíčkovej zmesi – pozor, aby ste neuvarili vajíčka. Vyšľahanú šľahačku a sneh z bielkov vmiešame jemne do vajíčkovo-želatinovej zmesi. Necháme v chladničke poriadne vychladnúť a sadnúť, z času na čas môžeme premiešať.
Tu sa musím priznať, že pena tuhla oveľa, ale oveľa dlhšie ako som predpokladala. Myslela som, že sa ani nesadne, trvalo jej to asi 16 hodín.
Čo sa týka ozdobovania, myslela som si, že to bude jednoduché pretože som si kúpila pero, ktoré píše na marcipán a samozrejme je vhodné na konzumáciu. Ale samozrejme, keď sa darí tak sa darí a pero nepísalo. Je skôr vhodné na malé kreslenie ako napr oči na figúrky a pod. A tak som skončila s napísaným H a to bolo všetko...Nakoniec som to vyriešila 4 kakaovými marcipánovými srdiečkami.



Časť peny mi zostala, tak som ju dala do mrazničky a mali sme ju ako zmrzlinu.
Kombinácia čokoládového korpusu s pomarančovou penou bol veľmi dobrá, len neviem, či námaha a čas boli úmerné výsledku. V každom prípade korpus je už v mojej knižke obľúbených receptov, ale penu budem musieť ešte raz vyskúšať, aby ma presvedčila, že aj ona tam patrí a do budúcnosti budem vedieť, že potrebujem more času, kým mi pena sadne.

MARCIPÁNOVÉ BOMBY

No a zo zvyškov a odrezkov sme vytvorili tieto bomby, ktoré našťastie nevybuchli, ale zmizli z chladničky pomerne rýchlo. 




Teraz na 100nebudem istý čas piecť, pretože máme zopár kúskov torty v mrazničke a ideme domov k našim, tak pečenie prenechám mamine, ktorá je v tom miliónkrát lepšia ako ja.

Prajem vám všetkým sladký deň. 
DK xxx