Dobré jedlo, ktoré som nevarila.

Dnes sa s vami nepodelím o nový recept, pretože som už týždeň nevarila. V poslednom čase sa mi nijako nedarí dostať sa k hrncom a skúšať dačo nové.

Ale predsa budeme dnes hovoriť o jedle. Aj keď v tejto chvíli sa mi o ňom hovorí ťažko, nakoľko som, prepáčte mi hrubosť, prežraná. Povedala by so prejedená, ale to by nevystihovalo súčasnú situáciu. Ako sa to stalo?

Tak pekne po poriadku. Minulý týždeň mi manžel povedal, že má pre mňa dve prekvapenia. Ja som pre neho mala tiež jedno – dostala som pracovnú ponuku. On ma prekvapil tým, že v pondelok ideme na SLASK a v utorok ideme na večeru do Lymingtonu. OK, teraz si možno niektorí zmätení, čo je SLASK a čo je Lymington. SLASK je poľský folklórny súbor, dačo ako naša Lúčnica a mali vystúpenie v divadle Mayflower v Southamptone a Lymington je pristavné mesto, asi 30 km od nás.

Musím povedať, že môj manžel je veľmi otvorený novým kultúrnym zážitkom a už bol so mnou na ruskom balete, španielskom flamencu a teraz poľskom folklóre. Všetky tri sa mu páčili. Posledné menované predstavenie bolo pre neho pracovnou záležitosťou, tak ako správny novinár sedel s poznámkovým blokom a robil si poznámky počas celého predstavenia. Ja som mala česť čítať jeho recenziu už dnes, hoci vyjde až v zajtrajších novinách, a samozrejme sa mi veľmi páči. Len škoda, že musela byť pomerne krátka.

No a dnešná večera bola opäť pracovnou záležitosťou. Ako zo žartu vraví, on sa obetuje. Vec sa má takto. V práci majú veľa ponúk z rôznych miest, aby o nich napísali. Ide o kultúrne predstavenia, večere, dovolenky a pod. Samozrejme, tie najlepšie si nechá pre seba najvyšší šéf, potom sú na rade jeho obľúbenci a až potom zvyšok novinárov a ostatných čo sa na vydaní novím podieľajú. Dakedy môžu zo sebou vziať partnera/partnerku, dakedy nie. My sme tak už boli spolu na víkend v kúpeľoch v nekresťansky drahom hoteli, na niekoľkých predstaveniach, na večeri...Ian bol tak už dvakrát v Amerike, na ostrove Tresco v prekrásnom britskom súostroví Scilly, na niekoľkých koncertoch a čo ja viem kde ešte. Jeho povinnosťou je potom o jeho skúsenosti napísať článok alebo recenziu.

Takže dnešná večera bola zadarmo. Lymington, ako som spomínala, je prímorské mestečko, nie práve najlacnejšie. Boli sme sa najesť v Chequers Inn, čo je rozkošný pub takmer uprostred ničoho, no na naše prekvapenie tam bolo veľa ľudí. Majiteľ bol veľký chlapisko, aspoň čo sa postavy týka. Ponúkol nám miesto v pube a nie v reštauračnej časti, pretože tam sedela hlučná rodina a nechcel, aby nás rušili. Podľa dohody sme mali každý ochutnať 3 chody. Kto pozná jedlá v anglických puboch vie, že porcie bývajú dosť štedré, takže zjesť 3 chody je dosť veľká výzva. Fľašu vína sme zdvorilo odmietli, lebo Ian šoféroval a ja alkohol veľmi nemusím.

Moje predjedlo bola fantastická krémová hubová polievka s bagetou z dennej ponuky. Bola hladučká a naozaj veľmi krémová, s pomerne dosť hubami v nej, čo ma dosť prekvapilo. Po každej lyžičke boli moje chuťové bunky príjemne pošteklené čiernym korením. Rozum mi nedovolil zjesť celú misku a čerstvo upečená bageta zostala takmer nedotknutá. Predsa bolo treba zjesť ďalšie dva chody. Ian si dal rybu, priznám sa, že neviem ako sa povie po slovensky – je to whitebait, ale boli to také malé rybičky, ako sardinky, ktoré boli obalené v strúhanke a vypražené, podávali ich s celozrnným chlebom. To čo mu však priniesli vyzeralo skôr ako hlavné jedlo, toľko toho bolo. Samozrejme, že to nezjedol všetko, ale vraj mu to veľmi chutilo – mne veru nie, lebo je to ryba, ktorá veľmi chutí rybacinou.

Pri hlavnom chode sme mali problém si vybrať. Nie preto, že by nebolo z čoho, ale presný opak. Páčilo sa nám veľa jedál, tak sme veľmi váhali. Ja som si nakoniec dala kuracie prsia obalené v slanine plnené červenou cibuľou a mozarellou s hranolkami, Ian mal kačacie prsia s černicovou omáčkou a novými zemiakmi, k tomu sme mali parenú zeleninu, lebo na šalát sa nám zdalo trochu chladno. Ian sa vyjadril, že tá omáčka mu dlho zostane v pamäti, lebo bola neskutočne dobrá. Ak niekto číta môj blog pravidelne, vie že on má veľmi rád kombináciu mäsa s ovocím. Kačacie prsia boli tak akurát ružové, že ich s chuťou zjedol, napriek tomu, že má rád mäso dobre prepečené – čo im zabudol povedať. Moje kuracie prsia boli prepečné poriadne, slaninka chrumkavá a mozarella krásne roztečená. Všetko to prišlo na tanieri neskutočne krásne naaranžované, oveľa krajšie ako sme očakávali od pub-u. Jediným problémom bolo, že bolo toho strašne veľa.

A bolo treba ešte zvládnuť aj dezert. V ponuke bolo asi 6 možností, tak si opäť bolo neľahké vybrať. Ja som si nakoniec vybrala malinovú Pavlova, čo je vlastne snehová pusinka, ktorá bola plnená malinovou zmrzlinou, šľahačkou a podávali ju s malinovou omáčkou. Bolo to dobré, len som čakala, že malinová omáčka prinesie so sebou určitú kyslosť, ktorá trošku stiahne sladkosť snehovej pusinky. To sa však nestalo a tak to bolo celé na môj vkus tak trochu veľmi sladké, čo môj manžel skomentoval, že 'príliš sladké' v jeho slovníku neexistuje. Ian si dal 'treacle tart', čo je v podstate dačo ako melasový koláč z lineckého cesta. Bol podávaný teplý s vanilkovou zmrzlinou a Ian sa za ušami olizoval, no mňa vôbec neoslovil. Asi prvýkrát v živote sa stalo, že som nechala polovicu dezertu na tanieri. Úprimne povedané, ja som si ho ani nechcela objednať, ale bolo treba napísať o troch chodoch............no, neobetovali by ste sa?

Obsluha bola veľmi milá, to je na týchto „pracovných“ výletoch asi to najlepšie, že sa snažia urobiť dojem a nikdy nemáte dôvod sa sťažovať.

Tento krasavec  nam robil spolocnost

Dnes som už čítala Ianovu kritiku a musím povedať, že ju napísal skvele, napriek tomu, že o jedle nikdy predtým nepísal. Nepochybovla som, že to zvládne bravúrne, lebo talent na písanie má, ale to som pochopila už dávno. Ja som však dostala pochvalu, vraj sa pýtam veľmi dobré otázky a pýtam sa ich tak, že mi ľudia aj odpovedia.

Najčudnejšie na včerajšku bolo to, že keď sme prišli do toho pub-u, tak nám padol do oka pekne ozdobený vianočný stromček a na ňom oznam - „nepýtajte sa“. Keďže nám majiteľ povedal, že sa môžeme spýtať na čo chceme, tak som sa spýtala........a dostala som aj odpoveď, pretože mi to ležalo v hlave celý večer.

A ešte sa chcem podeliť s jednou vecou. Minulý štvrtok sme boli na svadbe. Vydávala sa neter (ako som si vzala Iana, zrazu mám kopec neterí a synovcov, mnohí sú v mojom veku, alebo aj starší). Nechcem teraz písať o celej svadbe alebo obede,ale musím povedať, že svadobná torta bola tou najlepšou čokoládovou tortou akú som kedy jedla. A to som za môj takmer 40-ročný život pojedla veľa neskutočne veľa dobrých čokoládových zákuskov. Ľahkosť a kvalita krému bolo dačo neuveriteľné. Ja to ani neviem popísať. Ian vravel, že aj citrónová bola rovnako božská. Aspoň vám pridám foto torty – teda boli to malé tortičky.   

Prajem pekny den, 

DK xxx