pondelok 7. marca 2011

Na začiatok

Tak konečne som sa zaregistrovala, dokonca si nainštalvala slovesnkú klávesnicu a už nemám žiadne výhovorky prečo nepísať. Ak sa mám priznať, píšem rada, ale nemám rada úvody - nikdy neviem čo do nich vlastne napísať. Predpokladám, že väčšina ľudí ktorí budú môj blog čítať budú ľudia, ktoých osobne poznám. Ha, si budťe istí, že mnohým z nich pošlem link na tento blog (veď aká hanba by to bola keby to úplne nikto nečítal?)  Veď práve oni ma "donútili" písať, hlavne keď sa ma pýtali: Čo dnes budeš variť?
Ok, ak toto náhodou číta niekto kto ma osobne nepozná (v tom prípade, jeeeeeeeeej a ďakujem!) tak napíšem dačo o sebe.
Mám 36, žijem na juhu Anglicka s mojim manželom Ianom (predpokladám, že ho tu parkrát spomeniem, tak aby ste vedeli kto to je), momentálne nepracujem a tak mám dostatok čas na vecí, ku ktorým som sa predtým kvoli šialenému pracovnému tempu nedostala.
Jednou z vecí je už dnes toľkokrát spomínané varenie, pečenie, čítanie, učím sa španielčinu, keďže  mám les iba pár minút od domu, tak v pekné dni ako je dnes sa tam rada vyberiem a vždy si so sebou vezmem foťák. Niekedy z mojich pokusov vzniknú OK fotky, ale hlavne je, že keď sa na ne spätne pozriem, tak mi pripomenú moment, napriek tomu, že nedodržiavajú pravidlá tretín a akékoľvek iné. Mám rada decoupage, teda servítkovú techniku a doteraz sa mi podarilo urobiť zopár pekných kúskov, tak ich tu isto uvidíte. Milujem túto techniku, pretože mi dovolí robiť pekné veci napriek tomu, že nemám výtvarný talent. Myslím, že ak by zberatelia servítok videli moju kolekciu, srdce by im zaplakalo. Nie preto koľko ich mám, asi 2 veľké krabice, ale preto, že sú celé dostrihané a v ich očiach zničené.
Varenie, fotenie a decoupage ponúkajú úžasný prietor na kreativitu a to ma na nich baví. Okrem toho sú to celkom nízkonákladové aktivity (aj keď lepidlá a modelovacie hmoty bývajú niekedy dosť drahé) a môžu priniesť radosť nielen mne, ale aj iným ľuďom.
Fuh, ešte som vás neunudila? Ja viem, ja viem, keď raz začnem písať/hovoriť neviem kedy prestať. Ale keďže mám na sporáku dnešnú večeru, tak už idem. A ak to môj manžel alebo ja zaradíme do zoznamu pravidelných jedál, tak vám o tom zajtra isto dačo napíšem.

2 komentáre: