Pokusy s cestom fillo

Veľa krát som čítala o receptoch s cestom fillo (ako ho presne písať v slovenčine neviem, videla som už aj filo, dokonca aj fylo...a je dostať aj na Slovensku v supermarketoch), tak som si ho minulý týžden kúpila, že vyskúšam ako sa mi s ním bude robiť. Netrúfla by som si ho robiť doma, ide o tenučké cesto, ktoré je po upečení chrumkavé a "lístkuje sa" tak trochu ako cesto lístkové. Často ho vraj používajú v Grécku, kde sa okrem iného z neho robí baklava, ale aj v severnej Afrike.
Ja som sa z neho rozhodla robiť dva záviny - jeden sladký a jeden slaný, nakoľko cesto sa dá robiť oboma spôsobmi. A tak som urobila jablkovo-rebarborový závin s mandľami a hrozienkami a špenátovo-lososový závin pre Iana, pretože ja ryby nemusím.
Nuž, nie vždy sa všetko podarí a ja musím v tomto prípade vyhlásiť kapituláciu. Môj prvý pokus s fillom nedopadol najlepšie. Chutilo to celkom dobre, na tom niet čo pokaziť, pretože som spojila veci, ktoré máme radi, ale.... povedzme to takto...ak by som mala hostí na večeru, tak by som to na stôl nedala. Nevyzeralo to tak ako malo. Pre mňa bolo toto cesto  trošku viac chrumkavé ako mám rada a pri krájaní sa mi celé lámalo. Krásny kontrast zeleneho špenátu a červeného lososa sa nekonal...ale zjedlo sa to všetko....jablkový závin som zamaskovala vanilkovou zmrzlinou a bol skvelý, špenátový Ian zjedol so šalátom povedal, že bol dobrý, len to cesto bolo také nezvyčajné.
Prečo píšem o dačom čo sa mi nevydarilo? Pretože všetci máme také dni, kedy sa nám dačo v kuchyni nevydarí. Často sa preto vzdávame a niektoré suroviny už nikdy nepoužijeme. A často aj počujem: tebe sa varí, keď to vieš, ja by som si na také netrúfla.
Ja som si dnes na fillo trúfla a nevydarilo sa úplne podľa predstáv. Isto ho nekúpim pri najbližšej návšteve supermarketu, ale isto sa ho ani nevzdám. Nuž čo, pokazila som cesto, ktoré ma stálo dačo cez libru. Ale budem bojovať a isto vám raz napíšem ako som ho pokorila. A ak máte nejaké osobné skúsenosti a rady, sem s nimi, budem vám vďačná.
A pridám aj foto mojich nepodarkov....

Nakoľko som tento týždeň skúšala pár iných nových vecí, ktoré dopadli dobre, tak sa ozvem už čoskoro.
Prajem vám pekný deň,
Denisa

Čokoládové cookies a iné veci.

Už je to nejaký čas čo som sa naposledy ozvala. A ani vlastne neviem prečo som nenapísala skôr. Bude to asi tým pekným počasím a rozhádzanými týždňami v dôsledku voľných dní. Odvtedy čo som písala naposledy máme za sebou kráľovskú svadbu, smrť bin Ládina a aj naše účinkovanie na MS v ľadovom hokeji.


Ak si chcete prečítať iba recept, choďte nižšie, za druhú sadu fotografií.


Čo sa týka svadby, tak tá, ako všetci vieme, dopadla podľa očakávaní - obaja povedali v správnej chvíli čo povedať mali, teroristi nezaútočili, všetci prežili a ľudia sa bavili. Možno sa chcete niekto spýtať, či sme boli v Londýne pozrieť na svadbu alebo či sme aj my robili nejakú oslavu ako vraveli v telke, že ľudia robili. Neboli sme na žiadnej "street party", hoci sa u nás v dedine konal piknik a barbecue, ale keďže Ian je novinár, tak musel ísť do práce bez ohľadu na to, že bol deň pracovného pokoja. A tak sme mali šancu si pozrieť sobáš spolu v telke a potom som ostala na ďalších asi desať hodín slamenou vdovou. Obrad aj šaty sa nám páčili a prinieslo to veľa krásnych spomienok na náš svadobný deň.
Veľmi som však oľutovala, že som si prečítala nejaké články na jednom slovenskom webe, pretože som sa len rozčúlila nad nekompetentnosťou niektorých tzv. novinárov, ktorí sa absolútne neunúvajú overiť si čo píšu. A tak som si napr. prečítala, že prenos bude sledovať 2 bilióny ľúdí na svete - hoci nás toľko ešte nie je (chybný preklad, pretože britská angličtina používa slovo billion namiesto našej miliardy), že princezná Diana je pochovaná vo Westminster Abbey (je pochovaná v Althorp), že hotely sú kompletne vybookované (trvalo mi asi 2 min. nájsť v ten dátum voľný hotel amáme krásne preklady slovesa book) a mnoho iných hlúpostí...


O majstrovstvách v hokej som sa z britskej tlače alebo televízie nedozvedela nič. Snažila som sa aj na BBC Sport, ale nič...samozrejme, že Británia nepatrí do svetovej špičky, ale aj tak ma prekvapilo, že o svetovom šampionáte neinformujú a tak som si výsledky priebežne pozerala na stránke IIHF. Nemožem, nebudem a nechcem komentovať priebeh hry a výsledky a je mi veľmi divné keď vidím komentáre absolútne každého napr. na facebooku. Možno ma bude chcieť teraz niekto ukrižovať, ale pripadá mi dosť smiešne, keď mnohí ľudia, (nechcem to zúžiť iba na ženské pokolenie) nikdy nesledujú hokejovú ligu, či už našu, ruskú, americko-kanadskú alebo akúkoľvek, no pri MS sa z nich stavajú odborníci/odborníčky a presne vedia v čom je chyba, kto a ako mal hrať, čo mal tréner urobiť atď...toľko odborníkov doma a my máme zahraničného trénera. Ale je dobré vidieť ako aspoň dačo dokáže vyburcovať našu národnú hrdosť.


Keďže niektorí čítajú tento blog aj preto, že chcú vedieť ako sa nám žije a čo robíme, tak pre tých poviem, že sme boli deň po kráľovskej svadbe v Londýne na výstave modernéo dizajnu (Grand Design Live - Grand Design je TV program) - bolo to dačo ako výstava nábytku a bývania, ktorá sa, ak sa nemýlim, na jeseň koná v Nitre. Mesto bolo ešte stále vyzdobené vlajkami a pred Westminster Abbey, kde sa konal sobáš,  bola niekoľkohodinová rada na vstup. My sme si užili pekný, pohodový a slnečný deň, tu je zopár fotiek.

A minulý piatok sa konala akcia, na ktorú sa v našej domácnosti čakalo už viac ako pol roka. Ide o Gala dieselových lokomotív, ktoré sa konalo v mestečku Swanage. Väčšina z vás už vie, že Ian je veľký vlakový nadšenec a toto je pre neho jedna z vrcholných udalostí roka. Ja som sa k nemu pridala, spojili sme jeho aktivity s mojimi a okrem toho, že sme videli 8 vzácnych lokomotív a každou sme sa aspoň raz odviezli - súčasť plánu, sme sa boli pozrieť na hrade Corfe z roku 978, teda jeho zrucanine, a poprechádzať sa pri mori v mestečku Swanage.

Ale prejdime k jedlu. Keď je vonku tak pekne ako je, veľmi sa u nás nevarí. Väčšinou šaláty alebo dáke ľahké jedlá, takže dnes vám dám veľmi jednoduchý recept na cookies - keksy. Je to jeden z tých, ktoré sa robia v jednej miske a miešajú sa iba varechou.


Potrebujeme: 
225 g masla

140 g kryšt. cukru

1 žĺtok

2 čaj.lyž. vanilkoveho extraktu alebo arómy

225 g múky (tu ide do toho plain, doma by som dávala hladkú)

55 g kakaa

štipku soli

orechy, hrozienka, čokoládu.....

Rúru si rozohrejeme na 190°C, plech si vystelieme papierom na pečenie. V miske varechou vymiešame maslo s cukrom - samozrejme mäkké maslo sa nám bude miešať oveľa ľahšie ako to práve vytiahnuté z chladničky, pridáme a vymiešame žĺtok a vanilkovú arómu, pokračujeme pridaním preosiatej múky, soli a kakaa. Možeme pridať orechy podľa vlastnej chuti alebo hrozienka či kúsky čokolády (ale tú neminieme všetku). Všetko spolu zmiešame. Ak budete mať pociť, že sa vám to nedá zmiešať, nebojte - všetko sa to krásne spojí. Z hmoty vytvarujeme asi 12 guliek, ktoré roztlačíme na "cookies" na plechu, ale necháme medzi nimi aspoň 1 cm medzeru. Nerobte ich veľmi tenké, lebo sa vám po pečení budú lámať (vlastná skúsenosť). Do pripravených "placiek" jemne vtlačíme kúsky čokolády a dáme na 10-12 min. piecť. Nenechávajte ich oveľa dlhšie. Keď ich budete vyberať, budete mať pocit, že nie sú upečené, lebo sú mäkké. Ale dobrá cookie by nemala byť vysušená, ale chrumkavá, pričom vo vnútri taká trošku lepkavá. Nesnažte sa ich hneď po upečení vybrať z rúry, lebo ich polámete. Nechajt ich v plechu asi 10 min a potom vyberajte. 

Priznám sa, že ja som ich už urobila aj vysušené aj polámané, preto si na základe skúsenosti dovolím vravieť nerobto to alebo ono. 

U nás sa jedia aj za tepla aj za studena a mali úspech aj u Iana v práci. Snáď  sa vám budú robiť tak dobre ako mne a zmiznú tak rýchlo ako u nás. 

PS: Do obrázkov sa mi nedá písať s diakritikou


Pýtali ste sa ma ako môžete písať komentár.
Pod príspevkom je slovo comments - kliknite na to, 
napíšte komentár 
nájdite okienko KOMENTOVAŤ AKO prihláste sa - väčšina z vás asi pod Google, čo vaá privedie k prihláseniu sa cez gmail 
a kliknite na zverejniť komentár

Mrkvový koláč

Veľká noc je za nami, ale zostali celkom pekné spomienky. Mali sme nezvyčajne krásne slnečné a k tomu ešte aj teplé počasie, tak nás to samozrejme vytiahlo von. Keďže neďaleko nášho domu máme taký malý kemp, tak bolo lepšie vonku ako doma. Nepochopím načo ľudia prídu s deťmi na dovolenku pod stan do národného parku a celý čas len sedia pred stanom. Ale vážne, celý deň....deti sa nudia a tak behajú stále na vecko a po vodu a tak nám tu celý deň škrípe bránka v dome oproti, kde sa nachádzajú tieto zariadenia. Aj keď bolo ťažké si zvyknúť, že keď mám otvorené okná tak počujem erdžanie koní, híkanie somára a škrekot bažantov, ale zvykla som si. Ten škripot bránky je však neznesiteľný a je asi len otázkou času kedy ju zo zlosti asi namažem ja, keď už tá staršia majiteľka nevládze.

A tak sme sa v nedeľu vybrali pozrieť do rozkošného prístavného mestečka Lymington, ktoré je od nás vzialené len asi 25 min, ale nikdy sme tam predtým neboli. Po ceste sme zistili, že vlastne v našej dedine nie je až toľko turistov ako sme si mysleli, pretože sme videli chodníky a cesty posiate toľkými turistami a cyklistami, že to vyzeralo ako hromadný útek na vidiek a tak v pondelok sme zostali verní lúkam a lesom v našom okolí.

Predsviatočné prípravy u nás neboli veľké. Okná som neumývala (zvonka mi ich chodia pravidelne umývať a zvnútra nebolo treba), piecť nebolo treba na rohy, lebo sme nemali ohlásenú žiadnu návštevu a čokoládové vajíčka boli nakúpené s dostatočným časovým predstihom. Ianove veľkonočné tradície spočívajú v jedení pečenej ryby na Veľký piatok a v čokoládových vajíčkach. A tak sme v piatok mali pečenú tresku so zeleninou a petrželovou omáčkou a veľkonočné čokoládové vajíčka sme si vymenili v pondelok, nie ako je zvykom v nedeľu, lebo ako si predsavzal môj drahý manžel, musí si ich zaslúžiť ako slovenské tradície kážu. A zaslúžil si, všetky tri :-)

Čo sa týka varenia a pečenia, bol víkend dosť chudobný - bolo teplo a boli sme vonku a úprimne, ani sa nám veľmi jesť nechcelo, takže sme mali jednoduché a  rýchle veci ako sú kurací šalát, lasagna a biryany, takže nie je veľmi o čom písať.

Piekli sme len jeden koláč, a ako z názvu tohto príspevku vyplýva, bol mrkvový. Verím, že mnohým sa to zdať nebude, ale bol absolútne fantastický. Robila som ho prvý raz, ale nemala som pochybnosti o tom či sa vydarí a či nie. Recept mám totižto z mojej pekárskej "biblie" pod názvom The Big Book of Baking (Veľká kniha o pečení), ktorú som dostala ako darček vlani na narodeniny a z ktorej ma ešte ani jediný recept nesklamal. Ian v kuchyni veľmi rád pomáha, niekedy sa dokonca sťažuje, že som ho odtial vystrnadila...nuž predtým ako som začala okupáciu kuchynského priestoru ja, bol tam vládcom on....a tak je teraz aspoň cez víkendy raňajkovým šéfkuchárom a cez víkendy časato varíme a pečieme spolu, nie preto, že by som to sama nezvládala, ale preto, že on chce a je to spolu väčšia zábava. Najradšej však mám keď sa ponúkne umyť riady, čo je takme po každej večeri.

A tu je recept na koláč:

Potrebujeme:
175 g mrkvy nastrúhanej na jemno
175 ml slnečnicového oleja
175 g tmavého hnedého trstinového cukru (muscovado sugar) - nenahrádzajte ho bielym cukrom, dodáva farbu a chuť
3 vajíčka
85 g hrozienok
55g na kúsky nakrájaných vlašských orechov
kôra z 1 pomaranča
175 g múky (self-rising), doma by som asi použila polohrubú
1 čajová lyžička sódy bikarbóny
1 čajová lyžička škorice
1/2 čajovej lyžičky nastrúhaného muškátového orieška (ja som nedávala)

Na polevu:
200g plnotučného syra (ako Philadelphia, Mascarpone, hladý tvaroh)
100 g práškového cukru
2 čajové lyžičky pomarančovej štavy

Postup: 
Rúru predhrejeme na 180°C (plyn 4), vymiešame spolu olej, cukor a vajíčka, vmiešajte mrkvu, hrozienka, orechy a pomarančovú kôru;  preosejte spolu múku, sódu bikarbonu, škoricu a muškátový oriešok a vmiešajte do mrkvovej zmesi. Vlejeme do vymazanej a pomúčenej formy (ja vždy používam papier na pečenie), nie väčšej ako bežná tortová. Pečieme asi 40-45 min.

Necháme vychladnúť asi 5 min vo forme, potom vyklopíme na mriežku a necháme kompletne vychladnúť. Potrieme zmesou na polevu (všetky suroviny len zmiešame) a ozdobíme podľa vlastnej fantázie.

Samozrejme kto nevie že je to mrkvový koláč nezistí, že tam mrkva je. Ja ako tradične som ubrala z cukru, ale koláč tým neutrpel. Predpokladám, že vám sa podarí ho lepšie ozdobiť ako mne, v tom nie som až taká dobrá. 

Prajem vám dobrú chuť, ja si ten posledný kúsok vychutnám dnes po večeri pri sledovaní Masterchef (samozrejme, program v ktorom varia). 

Koláč z mletého mäsa so zemiakmi

Včera som sa náhodou dostala k nejakým iným blogom o varení a musím povedať, že niektoré boli úplne skvelé a jedlo vyzeralo oveľa profesionálnejšie a mnohé recepty boli oveľa komplexnejšie a komplikovanejšie ako moje. Ale klobúk dolu, niektoré boli fakt dobré a ja som si vstúpila do svedomia, že sa budem musieť polepšiť. Pravdou však je, že nepredpokladám, že vám dám nejaké super komplikované recepty, pretože sem umiestnim len to, čo sama doma vyskúšam. A ja varím jednoducho. A priznajme si, kto vyvára zložité veci počas týždňa? Hlavne ak chodí do práce - často nemá ani čas, ani náladu a ani energiu. A momentálne sa snažím variť nie veľmi draho a nie veľmi tažké jedlá. 
Dnes si dáme ďalší slaný koláč, je dokonca lepší ak si ho urobíte deň dopredu,aby sa všetky chute pekne spojili a ak ho neskonzumujete celý, je možné ho zamraziť.


Na plnku potrebujeme:
1 cibuľu
2-3 strúčiky cesnaku
2 stredne veľké mrkvy
asi 1/2 kg mletého mäsa (hovädzie alebo jahňacie)
1-2 paradajky (alebo 2 lyžice kečupu, ja kečup nemôžem vystáť) 
2 zemiaky
vegeta
olej
vývar (alebo vodu a Worcester omáčku)
11/2 lyžice múky


Na cesto (je to rovnaké cesto ako na quiche, ale urobíme si dvojnásobnú dávku) potrebujeme:
250g hladkej múky
150 g tvrdého stuhnutého masla
asi 1 až 11/2 lyžice vody
štipku soli
Toto už je dvojnásobná dávka, netreba robiť viac. 


Cibuľu nakrájame na drobno, opečieme na troške oleja, keď je cibuľa takmer opečená pridáme na drobno nakrájaný cesnak a mäso. Opečiem mäso do hneda, pridáme na menšie kocky nakrájanú mrkvu (ak ju chcete pred deťmi skryť, lebo ju nemajú radi, tak ju nastrúhajte), olúpané paradajky a na kocky nakrájané zemiaky a podlejeme vývarom.  Nedávame veľa, radšej postupne dolievame, minieme asi150ml. Prikryjeme, privedieme do varu, stíšime a pomaly varíme asi 15 min. Ak je treba osoliť, dáme vegetu alebo soľ, pridáme múku na zahustenie a povaríme. Môžeme pridať čerstvu petržlenovú alebo koriandrovú vňať. Necháme úplne vychladnúť.
Cesto si pripravíme podľa návodu, ktorý som vám už dala pri ceste na quiche (kliknite) alebo ak ho robíte v Anglicku a nechce sa vám robiť, tak si kúpte shortcut pastry. 
Asi 2/3 cesta vyložíme formu (tento raz som nepiekla na slepo, celkom som bola rada, keď sa mi do cesta dostalo trocha šťavy), dáme plnku, zvyškom cesta prikryjeme, okraje poriadne stlačíme dokopy, potrieme vajíčkom, v strede urobíme nožom otvor do cesta (rez do kríža) a pečieme asi 30 min alebo pokiaľ je koláč do zlatista upečený.

                                         Ja podávam so šalátom alebo parenou zeleninou. 

Predpokladám, že sem dám viac receptov na nejaké slané koláče. Ja som ich doma na Slovensku nikdy nerobila, ani by ma to nenapadlo, ale môj manžel ich má naozaj rád (veď pochádza zo severu) a mne celkom tiež chutia. Je skvelé, že si ich môžete pripraviť dopredu, hoci zaberú trošku viacej času (tento asi tak 50 min aj s pečením). Ja momentálne čas mám a prečo ho nevyskúšať cez víkend? Hlavne ak máte šancu do práce zapojiť nejakého ďašieho člena rodiny, ktorý sa berie do varenia. Veď jeden môže robiť plnku a druhý cesto, či šalát. Toto je také príjemné jedlo, ktoré sa dá krásne vychutnať na pikniku alebo v záhrade s priateľmi. Predstavte si k tomu slnko, pohár dobrého vínka alebo studeného piva...
Neviem či som vás nalákala recept vyskúšať, ale ak áno, dajte mi vedieť...
DK xxx
PS: Zabudla som dodať, že pre vegetariánov je možné ho urobiť zo sójovej drte. 

Mafiny s posýpkou

Recept na mafiny už pravdepodobne každá z vás vo svojej zbierke má a viem, že ja som určite neobjavila Ameriku. Tento môj pochádza z časopisu Dinner tonight a vyskúšala som ho asi tri či štyrikrát a vždy vyšiel podľa mojich predstáv. Musím sa priznať, že keď ide o pečenie neviem si vymyslieť sama nejaké bombastické recepty a tak skúšam tie, ktoré nájdem alebo mi niekto posunie. Nikdy som veľmi veľa nepiekla, som skôr na varenie, ale môj manžel je neskutočne na sladké a úprimne, ja tiež málokedy ohrdnem kus koláča, tak som s tým začala. Máme radšej koláče bez krému a tak mafiny sú ako stvorené. Ja som si tento recept prispôsobila a nerobila som mafiny, ale normálny koláč do chlebovej formy. Ja tu nemám polohrubú či hladkú múku, ale iba obyčajnú, samokysnúcu a chlebovú, ale vždy keď sa rozhodnem nejaký recept sem napísať, tak konzultujem s mojou maminou, skúsenou a skvelou koláčovou a zákuskovou kráľovnou, aká múka by bola najvhodnejšia.

Mafiny:
175g polohrúbej múky (self-raising ak ich robíte v Anglicku)
1,5 čajovej lyžičky prášku do pečiva (stačí 1 lyž. ak robíte zo self-raising flour)
175g kryšt. cukru
125g roztopeného masla
2 vajíčka
50ml mlieka
                                                        1 lyžička vanilkovej arómy
                                                        85g bobuľovitého ovocia (maliny, jahody, čučoriedky...)
Na posýpku:
40g tvrdého masla
50g polohrubej múky (plain flour)
25g kryšt.cukru

Postup: 
Najprv si pripravíme posýpku - na kocky nakrájané alebo nastrúhané maslo prstami votrieme do múky pokiaľ zmes nepripomína jemnú strúhanku, potom prstami zapracujeme cukor a odložíme.
Rúru si rozohrejeme na 180°C, plyn 4.
Z receptu na mafiny dáme do misky múku, prášok do pečiva a cukor a zmiešame, pridáme maslo, vajíčka, vanilku a na vysokých otáčkach mixérom asi 10 sekúnd miešame, aby sme dosiahli hladké cesto. Netreba mixovať dlho, lebo mafiny budú príliš nadýchané. Vmiešame ovocie a lyžičkou rozdelíme do košíkov na mafiny, posýpeme pripravenou posýpkou. Mali by sme urobiť asi 9 mafín, záleží od toho aké veľké košíky máme. Tie vložíme do formy na mafiny, aby sa nám celé neroztiekli a pečieme asi 25-30min, vyberieme a necháme vychladnúť.

OK, toto je oficiálny recept, ktorý som dodržala prvýkrát. Druhýkrát som to robila už do spomínananej formy a dala som tam o dačo menej cukru, no, o dačo - skoro o polovicu a bolo to v pohode, pretože sme k tomu mali zmrzlinu. Namiesto bobulí, ktoré som doma nemala, som tam nakrájala čerstvé červené slivky a pridala som vlašské orechy pokrájané na kúsky a kúsky čokolády a koláč bol skvelý. Takisto to fungovalo aj s ananásom nakrájaným na kúsky, ale jeho farba v koláči nevynikla.

Posýpka, hotový koláč so slivkami a čokoládou. 

 Keďže už nastáva čas piknikov, som si istá, že ešte zopár krát budem tento recept robiť, či už ako koláč alebo mafiny, ktoré sa na piknik viacej hodia. Snáď, ak ho vyskúšate, sa vám podarí a bude chutiť.
Príjemné pečenie vám prajem, DK xxx

Decoupage

Minulý týždeň sme mali nenormálne krásne počasie a prišla na mňa strašná chuť robiť dačo kreatívne. Tak som už urobila záhradku, upiekla jednoduchý koláč, ale strašne ma svrbia prsty robiť nejakú decoupage , som však smutná, pretože tu nemám svoje krabice s lepidlami, farbami, lakmi, servítkami a inými hlúposťami .

I keď vravím o decoupagi, mám presne na mysli servítkovú techniku. Vždy som chcela robiť dačo kreatívne, ale bohužiaľ nemám umelecký talent. Nedokážem nakresliť takmer nič a ak dačo stvorím, tak musím vysvetľovať, že je to vlastne abstraktné (lebo sa hanbím za to, že môj pôvodný zámer nikto nerozoznal). Servítková technika mi však poskytuje možnosť byť kreatívnou i bez talentu. Stačil dobrý návod,  základné vybavenie a...trpezlivosť. Trpezlivosť kým jednotlivé nátery a vrstvy uschnú a bude sa s nimi môcť pracovať ďalej.

Presne si pamätám ako som s tým pred niekoľkými rokmi začala - stále som hovorila o tom ako by som to rada vyskúšala (isto som to videla v telke), ale ostalo ako veľa krát iba pri rečiach. Až mi na meniny kamarátka Laura kúpila moju prvú štartovaciu sadu na servítkovú techniku. Vyskúšala som to, dačo som pokazila, dačo veľmi jednoduché sa mi podarilo....a veľmi ma to chytilo. Postupne som si kupovala knižky, tá najobľúbenejšia pochádzala z Londýna, lepidlá, farby, laky, servítky sa množili, pribudli rôzne 3D a krakelovacie hmoty.

Polepiť možno takmer všetko - fľaše, obkladačky, krabičky, plechovky, vankúše, sukne, sviečky, nábytok... všetko, čo potrebuje trošku osviežiť. Ja som dokonca nalepila servítky na sukňu, ktorú som mala rada, ale na ktorej sa po vypraní ukázali nejaké biele škvrny.

Pochybujem, že sa mi podarí si previezť všetky moje "umelecké" potreby, tak by som sa mala tu poobzerať po nejakom šikovnom obchodíku, hlavne musím nájsť obchod kde budú mať servítky na individuálny predaj. Juuuj, kiežby som tu mala nitriansky Hobbik alebo Da Vinci. Hneď ako sa mi podarí dačo nájsť a nejaké nové vecičky urobiť, tak sa s vami o ne podelím, zatiaľ nejaké staršie projektíky. V tom čase som mala ešte starý foťák, tak kvalita fotiek je o trošku nižšia, snáď mi prepáčite. A ako naschváľ nemôžem nájsť fotky novších vecí - teda kvalitnejších. 

                                                      POHĽADNICE

                                                                   KVETINÁČE

  
                                                           OBRÁZKY 

                                                          

Rôzne

Svietnik zo starého pohára, oživená stolička z pivnice,

 magnetická tabuľa vytvorené na maliarskom plátne 

a aspoň na čas zachránená sukňa

Je takmer jedna hodina ráno, ale nejako nemôžem spať. Mám nápad na ďalšie dva príspevky, tak možno začnem jeden z nich písať - len sa musím rozhodnúť či ten o koláči alebo o ostatnom víkende. Decisions, decisions... hahaha

Hubová rýchlovka

Predpokladám, že poznáte stav, kedy by ste dokázali jesť stále to isté, kolom dokola a neviete sa toho dojesť. Ja mám momentálne taký stav a neviem sa nabažiť smažených šampiňónov. Pre Iana je to vítaná príloha k jedlu a pre mňa už druhý deň aj obed aj večera. Rýchle, lacné, voňavé...či zdravé, to presne neviem.  

Nakrájam si malé šampiňóny,  cesnak, čili papričku a koriander, ten je spolu s mätou a petržlenovou vňaťou mojou najobľúbenejšou bylinkou. Na Slovensku je dosť ťažké zohnať vňaťový koriander, tak by som použila petržlenovú vňať.

 Na panvici si rozohrejem trošku oleja s maslom, sprudka opečiem hríbiky, aby chytili peknú farbu a stíšim oheň. Pridám cesnak a čili, po minútke odstavím a vmiešam koriander (ja nesolím, ale môžete jemne osoliť), papám s opečeným chlebíkom alebo bagetou a šalátom. Ideálne jedlo pre toto počasie nad 20°C.

 A teraz veľmi rýchlo odchádzam, lebo to tu neskutočne voní. Prajem vám všetkým krásny víkend.
P.S: Ak takto urobíte krevety, sú výborné, len treba dať viacej masla.