DUSENÉ KURA NA KAPUSTE SO ZEMIAKMI A ŠAMPIŇÓNMI

DUSENÉ KURA NA KAPUSTE SO ZEMIAKMI A ŠAMPIŇÓNMI

Ak chcete vidieť iba recept, choďte nižšie, je tam jasne vyznačený. 

Ja viem, že v poslednom čase blog dosť zanedbávam, ale nejako sa u nás doma nevarí. Potom ako sme sa presťahovali, sme si nervy liečili na Slovenku u mojich rodičov, kde sme variť naozaj nemuseli. Ešte raz veľká vďaka za vašu starostlivosť. A len o pár dní na to ako sme sa vrátili sme zase boli u švagrovcov na severe. Teraz máme pred sebou štyri týždne počas ktorých sa nechystáme nikde na dlhší čas, tak sa snáď zabehneme do normálneho rytmu. A o mesiac nás čaká svadba. Takže sme veľmi motivovaní upraviť náš jedálniček, aby sa Ian zmestil do "svadobného" obleku a ja aby som vyzerala v šatách tak ako chcem. 

Keď spomíname svadbu, my sme nedávno oslavovali naše prvé výročie. Strávili sme spolu pekný pohodový deň a mali sme to šťastie, že sme ho mohli stráviť s ľuďmi, ktorých máme radi. Na naše veľké prekvapenie sme od rodičov dostali veľkú, krásnu a strašne chutnú tortu. Pár kúskov z nej máme ešte v mrazničke, kde na nás pokojne čaká a myslím, že tam ešte chvíľku bude musieť vydržať.

RECEPT

Ale predsa hodím jeden receptík. 

Veľmi rýchly a veľmi jednoduchý recept, na ktorý som prišla vďaka tomu, že v chladničke takmer nič nebolo a chcela som napriek tomu uvariť poriadnu večeru.

Naša chladnička bola prázdna, pretože sme odchádzali na dovolenku a chcela som ju vypnúť, tak som hodila do hrnca čo doma zostalo a sadlo to.

Kuracie stehná som do hneda opiekla na oleji a vytiahla som ich. Na tom istom oleji som opiekla šampiňóny a pridala na pásiky nakrájanú čerstvú kapustu a na kocky pokrájané zemiaky (tie dva čo sme mali doma :-). Asi po piatich minútach som dala späť do hrnca stehná, osolila, pridala trošku papriky a udusila som to všetko do mäkka. Podávala som to s toastom, nakoľko v tom bolo málo zemiakov.

Jednoduché, rýchle, lacné, chutné,....a podlľa mňa aj zdravé. Čo viac môže človek chcieť od večere uprostred týždňa?

Sorry, tento raz nemám fotky, nejako som na to v tom mini-blázninci zabudla.

Tri torty a marcipanove bomby

Fuuuuuuh, 10 dní bez internetu. Prežili sme a aspoň som sa mohla sústrediť na iné, oveľa podstatnejšie veci. V oblasti varenia sa toho až toľko nedialo, pretože sme sa sťahovali a pokiaľ sme dali veci na poriadok, tak sme mysleli na milión vecí, len na jedlo veru nie a týždeň sme prežili na veľmi jednoduchých večeriach. Nanešťastie do toho všetkého padli Ianove meniny aj narodeniny. Možno sa pýtate, či Angličania oslavujú meniny. Odpoveď je tak ako ste predpokladali – NIE, ale my ich oslavujeme, pretože sa mi nezdá férové odignorovať ich, nakoľko na tie moje sa manžel neskutočne snaží a nezabúda ich. A tak sme tie jeho stavili na 24. júna, kedy sa u nás na Slovensku oslavuje Ján. Bohužiaľ, jeho narodeniny sú iba o pár dní neskôr. Ja som mu navrhovala, aby sme meno oslavovali v septembri, pretože jeho prostredné meno je Michael, ale odmietol.

A tak mi v procese sťahovania pribudla ďalšia starosť – meninová a narodeninová torta, vlastne narodeninové torty dve. Za normálnych okolností by som hovorila skôr o radosti ako o starosti.

Hoci pečenie a hlavne zdobenie toriet nie je mojou silnou stránkou, ani prinajmenšom ma to neodradí od experimentovania. Obdivujem ľudí, ktorí majú na tieto veci talent a zároveň aj zručnosti svoj talent pretaviť do reality. Klobúk dolu. Talent nemám, zručnosti mi chýbajú, no napriek tomu to robím s radosťou.

TORTA 1

Takže korpusy som si napiekla ešte v starom dome, pretože som poznala rúru a dokonca celú meninovú tortu som tam urobila. Tá bola opäť z čokoládového korpus  bábovkového cesta s jahodovým džemom a čerstvými jahodami s parížskym krémom z bielej čokolády. Bola dobrá, až na to, že sa mi nechcel sadnúť krém, tak som do neho dala želatínu, aby som mu trosku pomohla Dnes viem, že chyba spočívala v tom, že som si smotanu po varení nenechala dostatočne vychladnúť.

Narodeninové torty boli dve, pretože som jednu robila Ianovi do práce a jednu na ktorej mohol doma sfúknuť sviečky.

Vezmime to po poriadku.

TORTA 2

Najprv torta, ktorá šla do práce. Bola opäť z bábovkového cesta a parížskym krémom a marcipánom. Krém bol tento raz kombináciou bielej a mliečnej čokolády (450ml smotany na šľahanie som uvarila a roztopila som v nej 375 gramov čokolády, nechala poriadne vychladnúť a vymiešala do husta). A ten sa sa mi dal pekne vymiešať, pretože som mu dala celý deň na vychladnutie a tento raz šiel krém do prostriedku medzi dva korpusy a nie navrch.

S marcipánom som nikdy predtým nerobila a môj prvý problém nastal keď som ho chcela vyvaľkať. Samozrejme sa mi lepil a nevedela som čo s tým. Internet som nemala, moje kuchárske knihy mi nepovedali čo robiť a tak som si pomohla ako som vedela – pracovnú dosku som si potrela olejom a problém sa vyriešil. Možno sa teraz niekto chytá za hlavu, ale fakt som nevedela čo robiť. Budem veľmi vďačná za každú radu. Nakoniec som ho na tortu dostala, hoci musím povedať, že nevyzerala tak elegantne ako od cukrárky. Posypala som ho kúpenými farebnými cukrovými hviezdičkami. Zostal mi z nej doma jeden nepodareno odkrojený kúsok a ak sa môžem pochváliť, podľa mňa bola veľmi dobrá - chutila oveľa lepšie ako vyzerala. A dostala aj veľmi dobrú kritiku od Ianovych kolegov.

TORTA 3

Torta na doma bol vlastne nový recept. Tým, že som sa necítila pod tlakom ak by sa nepodaril, som si povedala, že bolo dosť čokoládových toriet. Aj keď korpus tejto bol práve čokoládový, ale ako plnka bola použitá citrusová pena. Recept pochádza z mojej obľúbenej knihy The Big Book of Baking, ktorú som už spomínala. Priznávam, že tento recept je časovo náročnejší, najlepšie je ako si necháte penu vychladnúť minimálne cez noc. A keďže sú v nej surové vajíčka, tak samozrejme treba si rozmyslieť koľko bude vonku na teple a či ju budete ponúkať aj tehotným ženám. Keďže ja som vedela, že u nás bude viac v chladničke ako vonku, tak so m sa nebála, ale samozrejme som použila také čerstvé vajíčka ako sa dalo. Nemala som kupované, ale boli sme si ich vziať priamo na farme.

POTREBUJEME:

Na cesto

155 g masla

175 g kryšt. cukru

4 vajíčka

200 g múky (ja som robila zo self-rising, na Slovensku by som použila polohrubú a pridala prášok do pečiva)

1 lyžica kakaa

50 g čokolády (najlepšie horká s pomarančovou príchuťou)

Na penu:

2 vajíčka

50 g kryšt. cukru

200 ml čerstvej pomarančovej šťavy

2-3 lyžičky želatíny

3 lyžice vody

300 ml šľahačkovej smotany

POSTUP

Cesto

Vymiešame maslo s cukrom a postupne pridávame vajíčka. Po pridaní každého vajíčka treba vymiešať. Preosejeme si spolu múku a kakao a prášok do pečiva a pridáme do vymiešanej zmesi vajíčok a cukru s maslom. Vmiešame roztopenú čokoládu. Vylejeme do vymastenej a vymúčenej tortovej formy a pečieme na 180°C, plyn 4.

Pena

Žĺtka si vymiešame s cukrom do penista, a vmiešaname pomarančovú šťavu. Želatinu rozpustíme v studenej vode, spracujeme ju podľa návodu (tá moja bola treba roztopiť v horúcej vode a na miernom ohni ju treba bolo zohrievať dve minúty, ale nesmela prísť do varu) a vlejeme ju do vajíčkovej zmesi – pozor, aby ste neuvarili vajíčka. Vyšľahanú šľahačku a sneh z bielkov vmiešame jemne do vajíčkovo-želatinovej zmesi. Necháme v chladničke poriadne vychladnúť a sadnúť, z času na čas môžeme premiešať.

Tu sa musím priznať, že pena tuhla oveľa, ale oveľa dlhšie ako som predpokladala. Myslela som, že sa ani nesadne, trvalo jej to asi 16 hodín.

Čo sa týka ozdobovania, myslela som si, že to bude jednoduché pretože som si kúpila pero, ktoré píše na marcipán a samozrejme je vhodné na konzumáciu. Ale samozrejme, keď sa darí tak sa darí a pero nepísalo. Je skôr vhodné na malé kreslenie ako napr oči na figúrky a pod. A tak som skončila s napísaným H a to bolo všetko...Nakoniec som to vyriešila 4 kakaovými marcipánovými srdiečkami.

Časť peny mi zostala, tak som ju dala do mrazničky a mali sme ju ako zmrzlinu.

Kombinácia čokoládového korpusu s pomarančovou penou bol veľmi dobrá, len neviem, či námaha a čas boli úmerné výsledku. V každom prípade korpus je už v mojej knižke obľúbených receptov, ale penu budem musieť ešte raz vyskúšať, aby ma presvedčila, že aj ona tam patrí a do budúcnosti budem vedieť, že potrebujem more času, kým mi pena sadne.

MARCIPÁNOVÉ BOMBY

No a zo zvyškov a odrezkov sme vytvorili tieto bomby, ktoré našťastie nevybuchli, ale zmizli z chladničky pomerne rýchlo. 

Teraz na 100% nebudem istý čas piecť, pretože máme zopár kúskov torty v mrazničke a ideme domov k našim, tak pečenie prenechám mamine, ktorá je v tom miliónkrát lepšia ako ja.

Prajem vám všetkým sladký deň. 

DK xxx

Zemiakové pagáče

Posledné dva týždne nám počasie ukazuje svoju odvrátenú tvár. Najprv sa nevedelo rozhodnúť či pršať a či nie a po dvoch týždňoch si to rozmyslelo v prospech dažďa. Ale nevadí, pretože už to bolo treba, bolo veľmi sucho a dokonca už sa objavili nejaké lesné požiare.

Minulý týždeň som dostala strašnú chuť na pagáče. Nie tie pravé oškvarkové, tie nie sú moje obľúbené a oškvarky ani nemám. Mám radšej zemiakové alebo syrové a tie prvé spomenuté som aj robila. Tento recept mám od mojej maminy a tak neviem odkiaľ pôvodne pochádza.

Potrebujeme:
1kg hladkej múky
30 g droždia
2 vajíčka
3 lyžičky soli
4 dcl mlieka
2 dcl oleja
1 cera
5 v šupke varených zemiakov

Do vlažného mlieka vložíme kvasnice a urobíme si kvások. Do preosiatej múky vmiešame soľ, vajíčka, olej a kvások a vypracujeme cesto. Necháme asi hodinu nakysnúť, rozvaľkáme . Zemiaky si postrúhame na jemno a necháme vychladnúť. Samozrejme, sedliacky rozum nám káže, aby sme si ich pripravili kým nám kysne cesto. Na rozvaľkané cesto rozprestrieme zemiaky a nastrúhame ceru. Cesto preložíme a necháme 20 min kysnúť. Prekladanie opakujeme trikrát. Potom cesto rozvalľkáme, vykrajujeme pagáče, ja nožikom robím navrch mriežku, lebo tak sa to u nás doma vždy robilo. Potrieme vajíčkom a pečieme do  zlatista /ja som ich piekla na 200°C).

Ja ich vždy robím z polovičnej dávky, vykrajujem ich s priemerom asi 6,5 - 7 cm a urobím ich 25 a viac. Ešte sa mi doteraz niekdy tak krásne nerobilo s cestom. Je o mne dosť známe, že cesto rada miesim ručne, toto bola naozaj jedna veľká radosť. Bolo nadýchané, plné bubliniek...vedela som už v prípravnej fáze, že výsledný produkt bude stáť za ten čas a námahu. Pôvodne som sa trošku obávala, pretože nemám hladkú múku, tak som nevedela, čo to spraví (robila som ich z obyčajne plain flour).
Keď som ich robila prvýkrát nemala som doma ceru - tú tu ani nedostanem samozrejme v obchode, ale nemala som doma ani klasické tvrdé maslo, len natierkové, tak som cesto natrela tenkou vrstvou a na ňu som dala zemiaky a pagáče tým vôbec neutrpeli.

Časť z nich išla do mrazničky, lebo by sa to všetko nepojedlo. Keď sme mali chuť, vybrala som pár z mrazničky, hodila na minútku či dve do mikrovlnky a boli ako čerstvo upečené alebo keď bolo dosť času, tak som ich nechala postupne rozmraziť. Dôkazom toho, že chutia je otázka môjho manžela: A už nemáme tie dobré zemiakové koláčiky?

Kura na bielom víne s bielou fazuľou

Tento týždeň bol nesmierne stresujúci a úprimne som nesmierne rada, že je za nami a všetky veci, ktoré bolo treba vybaviť sme vybavili. 

Dnes si dame iba jeden rýchly, ľahký, ale chutný receptík. A opäť patrí do kategórie - všetko z jedného hrnca.  

Potrebujeme: 

olej (ak máte olivový, tak do panvice s ním)

4 kuracie stehná bez kože

1 plechovku bielej fazule asi 300g (alebo ak sa vám chce variť, tak si ju uvarte vo vode)

2 strúčiky cesnaku nakrájaného na drobno

1 stredne veľká cibuľa nakrájaná na drobno

lyžička tymiánu (ak nemáte, dá sa použiť aj rozmarín)

asi 300 ml bieleho vína 

soľ

čierne korenie

voda podľa potreby

Stehná do hneda opečieme na oleji, pridáme tymián, cibuľku a cesnak a opečieme. Podlejeme vínom, pridáme trochu vody, osolíme a okoreníme. Privedieme do varu, stíšime. U nás je vždy vítaná šťava, tak som to prikyla a nechala pomaly dusiť, ale ak nechcete šťavu, tak samozrejme to môžete nechať vzvariť bez šťavy. Z vína sa samozrejme alkohol vyvarí a zanechá nám len príjemnú chuť. Keď sú stehná udusené, pridáme fazuľu a prehrejeme. Ja som šťavu trošku zahustila kukuričnou múkou, asi tak pol lyžičky rozmiešanej vo vode. Nakoniec pridáme petržlenovú vňať.

Samozrejme, že sa to dá robiť z pŕs alebo inej časti kuraťa, ale stehná obsahujú vraj ďaleko viac zinku a železa ako prsia, tak sú zdravšie...a k tomu neporovnateľne lacnejšie ako prsia. 

Aké víno? Myslím, že to je na vás, ja sa musím priznať, že vínu moc nerozumiem - alkohol naozaj nemusím. My máme radšej víno z tej sladšej strany, tak suché doma nikdky nemáme - a tak ho ani na varenie nepoužívam. V podstate by som použila zásadu, ktorú som počula od švagra: Ak nie je víno dobre na pitie, tak nie je dosť dobré ani na varenie. 

Nám to chutilo s ryžou

Ospravedlňujem sa za horšiu kvalitu fotky, ale nestihla som urobiť lepšiu. 

Jahňacina/hovädzina s marhuľami.

A máme tu konečne slnko. Posledné dva či tri týždne sme mali celý deň zatiahnutú oblohu, ktorá sa nám vyhrážala dažďom, ale nakoniec nepršalo, večer sa vždy cez mraky ukázalo slniečko a takto sa s nami stále hralo na schovávačku. Faktom je, že by sa trošku dažďa zišlo, je strašne, ale strašne sucho. Len však dúfam, že v sobotu bude pekne, lebo chceme ísť späť do Motisfontu. Mali by už byť zakvinuté ružové záhrady tak vezmeme piknik a urobíme si pekný dník.

Poďme späť k vareniu. Dnes si dáme jeden receptík, ktorý možno pre niekoho bude brrrrrrrrrrrrrrr a fúúúúúúúúúúúúúj. Viem, že veľa ľudí vraví, že mäso by sa nemalo kombinovať s ovocím. Ale čo už, môj manžel túto kombináciu zbožňuje, mne nevadí a možno to niekoho z vás aj poteší. Ako vraví nadpis, ide o jahňacinu s marhuľami, ale viem, že tá sa na Slovensku nekúpi tak ľahko ako tu. Hovädzina v tomto recepte funguje úplne tak dobre ako jahňacina.

Potrebujeme - gramáž je len orientačná
1/2 kg jahňaciny/hovädziny
olivový olej
marhule (ja som dávala zavárané asi 3/4 plechovy, lebo čerstvé ešte nie sú, a asi by sa dalo aj so sušenými asi za hrsť)
asi lyžicu paradajkového pretlaku
asi 3 strúčiky cesnaku
čili - podľa toho ako máte radi pikantné, môžete vynechať ak varíte aj pre deti a môžete dať kúsok papriky pre chuť
malá lyžčka nastrúhaného čerstvého zázvoru
2-3 dcl vína (prednostne červeného)
za hrsť koriandrovej vňate (ak nezoženiete, tak petržlenovú)
mletá rasca
kurkuma ak máte to šťastie, že máte šafrán, tak samozrejme môžete použiť ten
štipka škorice, ale fakt iba štipka
za malú lyžičku medu - ochutnajte najskôr, ak sú marhule sladké, možno nebude ani treba
mandle

V poslednom čase som zistila ako mäso oveľa lepšie chutí keď sa varí pomaličky. Čas na to teraz mám, tak červené mäso aj tak varím. Na troške oleja opečieme mäso do hneda, pridám cibuľku nakrájanú na drobno a zázvor, chvíľku podusíme a pridáme cesnak a čili nakrájené tiež na drobno. Pár marhúľ som nakrájala na kúsky, aby sa mi pekne rozvarili. Pridáme pretlak, rascu, turmeric, škoricu, podlejeme vínom a vývarom alebo vodou, prikryjeme a necháme pomaly variť. Ja som to pomaličky varila cez 2,5 hodiny, samozrejme je to treba čas od času treba pozrieť a dolievať tekutiny (ja som dokonca doliala aj čerstvý pomarančový džús na zvýraznenie chute). Asi tak 10-15 min pred dovarením som pridala zvyšné marhule, trošku medu a pred podávaním som posypala čerstvým nasekaným koriandrom a opraženými kúskami mandlí a môžete pridať aj sézamové semiačka.

Jedlo hrá farbami, má taký jemne marocký nádych a nám to veľmi chutilo. Kľudne napíšte vaše komentáre, už môžete aj anonymne sem na blog. Stačí kliknúť na komentáre, napísať váš názor, vybrať si - zverejniť ako anonymný používateľ a kliknúť na zverejniť komentár. Budem rada od vás počuť, či už pozitívne alebo negatívne.

A prajem vám krásny slnečný víkend,
Denisa
XXX

Musaka

V tejto chvíli je okienko s názvom príspevku ešte stále prázdne. Neviem sa totižto rozhodnúť o čom dnes písať - po rozume mi chodí musaka, ale i kastról a aj zemiakové pagáče. Takto je to u mňa aj s varením. Včera som ešte o pol štvrtej netušila čo budem variť a nakoniec sme mali o 6 na večeru dva druhy cestovín a môj drahý manžel vyhlásil, že to boli najlepšie cestoviny aké som kedy urobila. Ale jeho výroky tohto typu treba brať s veľkou rezervou, lebo to počúvam aspoň štyrikrát do týždňa. A čo sme to mali včera? Ja som mala cestoviny s grilovanou zeleninou a Ian mal cestoviny s kuraťom v omáčke z plesňového syra so zelenou fazuľkou.  A dnes sa nám už cez dve hodinky varí hovädzina, ktorá nakoniec bude s marhuľami - aké to bude neviem, vymyslela som si to len nedávno, ale vonia to skvele.

Takže som sa rozhodla, že dnes hodím recept na musaku - aspoň takú ako ju robím ja. Názov údajne pochádza z arabčiny a je to jedlo typické pre Blízky východ,  východné Stredomorie a Balkán. Väčšina ľudí ho pozná asi z Grécka. Existuje samozrejme veľa variácii tohto jedla, niekde ho dávajú na vrstvy, niekde sa podáva ako zmes dusenej zeleniny a mäsa. Niektorí používajú mäso jahňacie, iní hovädzie.
Moja musaka je robená podľa toho čo som jedla v reštaurácii a je z mäsa hovädzieho a vo vrstvách.

Potrebujeme:
2-3 baklažány
500 - 800 g mletého hovädzieho alebo jahňacieho mäsa
5 - 6 zemiakov
2 vajíčka
strúhanka
1-2 strúčiky cesnaku
2-3 lyžice rajčinového pretlaku
červené víno
syr
škorica
rasca
soľ
čierne korenie
petržlenová vňať

Biela omáčka (ja ju robím od oka) -mala by to byť bešamelová, len ja si ju robím takto a nie presne podľa receptu.
40 g masla
25 g hladkej múky
425 g mlieka
soľ čierne korenie
malá cibuľka
bobkový list

Zemiaky som si uvaril v šupke, hneď ako som ich postavila som si pripravila baklažány - ošúpala som ich, po dĺžke nakrájala na širšie plátky, osolila z oboch strán a nechala nech sa "potia". Zatiaľ som si pripravila mäso - do horúcej panvice som dala mäso (bez oleja), opiekla takmer do hneda, pridala na drobno nakrájanú cibuľku a cesnak, pretlak, ochutila soľou, škoricou, rascou a zaliala vínom. Alkohol sa samozrejme vyvarí, nemusíme sa báť. V čistom hrnci som si uvarila mlieko s cibuľou, bobkovým listom, mliekom a korením a nechala to vyluhovať.
Baklažán som utrela od slanej tekutiny, obalila vo vajíčku a strúhanke, dala do rúry piecť - myslím, že v budúcnosti ich nebudem obaľovať, len ich potriem olejom a dám do rúry. Zatiaľ som si scedila zemiaky, ošúpala a nakrájala na plátky. Do jemne vymastenej formy (ale naozaj iba trošku masla) som nasypala trochu strúhanky, uložila nakrájané zemiaky, na to baklažán, pripravené mäso, syr, baklažán, mäso, syr. Dokončila som si bielu omáčku - maslo som roztopila a pridala múku, chvíľku opražila, zaliala som to scedeným mliekom, rozmiešala a chvíľu povarila a pridala som aj vajíčko, ktoré mi zostalo. Navrstvenú musaku som zaliala bielou omáčkou a dala piecť do rúry predhriatej na 200°C pokiaľ bola omáčka do zlatista upečená.

Oops, oops....na chvíľku budem musieť prestať písať.....pokiaľ som písala, tak sa mi vyvarila omáčka z mojej dnešnej večere o trošku viac ako mala. Bola som presvedčená, že som to vypla - omyl(!), len som to stíšila. Idem zachrániť čo sa dá. Goose!

OK, ďalšia katastrofa odvrátená, omáčku som však  musela robiť kompletne od začiatku. Ale aspoň som si počas toho ako som sama sebe popod nos nadávala vymyslela dezert na dnes - budeme mať....áno, uhádli ste...marhule...s limoncellom (doma vyrobeným) s vanilkovým pudingom (poctivo vyrobený z mlieka a vajíčok, nie prášku) a praženými mandľami. Ale na to recept nemusíme dávať, lebo to zvládne aj desaťročné dieťa.

A čo máme inak nového? Vlastne nič, konečne sme si kúpili letenky domov na leto a minulý týždeň sme boli na dostihoch, to bola pre mňa novinka, prvýkrát som bola na dostihoch naživo. A dokonca sme aj vyhrali nie, nemusíte závidieť, isto sme nezbohatli, ale v predposlednom preteku nám Dubai Glory priniesol šťastie. To sa mi stalo už druhýkrát. Prvý raz som vyhrala na Grand National - a koníky si zásadne vyberám podľa toho ako mi je sympatické meno, nič o nich neviem. A nie, nebojte sa, nie sme žiadni hazardní hráči, len si zo špásu stavíme ozaj iba pár libier, aby bolo viac srandy a na Grand National si staví vraj každý - a tak to aj v stávkovej kancelárii vyzeralo.
V Londýne nám začala Chelsea flower show, čo je asi najväčšia a najvýznamnejšia výstava kvetov a záhradníctva. Tento rok isto nepôjdeme, ale snáď o rok sa nám podarí, podľa toho čo som videla v telke je to dačo úžasné.

To je pre dnešok asi všetko, keď zapnem počítač, hodím nejaké fotky, lebo v laptope ich nemám  a pokiaľ je svetlo idem ja na chvíľku pozrieť do lesa, správny čas na srnky a sovy.

Samozrejme, ak máte nejaké vlastné odskúšané variácie musaky alebo nejaké otázky a komentáre, rada si ich prečítam.

Tak do čítania,
Denisa
xxx

Pokusy s cestom fillo

Veľa krát som čítala o receptoch s cestom fillo (ako ho presne písať v slovenčine neviem, videla som už aj filo, dokonca aj fylo...a je dostať aj na Slovensku v supermarketoch), tak som si ho minulý týžden kúpila, že vyskúšam ako sa mi s ním bude robiť. Netrúfla by som si ho robiť doma, ide o tenučké cesto, ktoré je po upečení chrumkavé a "lístkuje sa" tak trochu ako cesto lístkové. Často ho vraj používajú v Grécku, kde sa okrem iného z neho robí baklava, ale aj v severnej Afrike.
Ja som sa z neho rozhodla robiť dva záviny - jeden sladký a jeden slaný, nakoľko cesto sa dá robiť oboma spôsobmi. A tak som urobila jablkovo-rebarborový závin s mandľami a hrozienkami a špenátovo-lososový závin pre Iana, pretože ja ryby nemusím.
Nuž, nie vždy sa všetko podarí a ja musím v tomto prípade vyhlásiť kapituláciu. Môj prvý pokus s fillom nedopadol najlepšie. Chutilo to celkom dobre, na tom niet čo pokaziť, pretože som spojila veci, ktoré máme radi, ale.... povedzme to takto...ak by som mala hostí na večeru, tak by som to na stôl nedala. Nevyzeralo to tak ako malo. Pre mňa bolo toto cesto  trošku viac chrumkavé ako mám rada a pri krájaní sa mi celé lámalo. Krásny kontrast zeleneho špenátu a červeného lososa sa nekonal...ale zjedlo sa to všetko....jablkový závin som zamaskovala vanilkovou zmrzlinou a bol skvelý, špenátový Ian zjedol so šalátom povedal, že bol dobrý, len to cesto bolo také nezvyčajné.
Prečo píšem o dačom čo sa mi nevydarilo? Pretože všetci máme také dni, kedy sa nám dačo v kuchyni nevydarí. Často sa preto vzdávame a niektoré suroviny už nikdy nepoužijeme. A často aj počujem: tebe sa varí, keď to vieš, ja by som si na také netrúfla.
Ja som si dnes na fillo trúfla a nevydarilo sa úplne podľa predstáv. Isto ho nekúpim pri najbližšej návšteve supermarketu, ale isto sa ho ani nevzdám. Nuž čo, pokazila som cesto, ktoré ma stálo dačo cez libru. Ale budem bojovať a isto vám raz napíšem ako som ho pokorila. A ak máte nejaké osobné skúsenosti a rady, sem s nimi, budem vám vďačná.
A pridám aj foto mojich nepodarkov....

Nakoľko som tento týždeň skúšala pár iných nových vecí, ktoré dopadli dobre, tak sa ozvem už čoskoro.
Prajem vám pekný deň,
Denisa