Zemiakové pagáče

Posledné dva týždne nám počasie ukazuje svoju odvrátenú tvár. Najprv sa nevedelo rozhodnúť či pršať a či nie a po dvoch týždňoch si to rozmyslelo v prospech dažďa. Ale nevadí, pretože už to bolo treba, bolo veľmi sucho a dokonca už sa objavili nejaké lesné požiare.

Minulý týždeň som dostala strašnú chuť na pagáče. Nie tie pravé oškvarkové, tie nie sú moje obľúbené a oškvarky ani nemám. Mám radšej zemiakové alebo syrové a tie prvé spomenuté som aj robila. Tento recept mám od mojej maminy a tak neviem odkiaľ pôvodne pochádza.

Potrebujeme:
1kg hladkej múky
30 g droždia
2 vajíčka
3 lyžičky soli
4 dcl mlieka
2 dcl oleja
1 cera
5 v šupke varených zemiakov

Do vlažného mlieka vložíme kvasnice a urobíme si kvások. Do preosiatej múky vmiešame soľ, vajíčka, olej a kvások a vypracujeme cesto. Necháme asi hodinu nakysnúť, rozvaľkáme . Zemiaky si postrúhame na jemno a necháme vychladnúť. Samozrejme, sedliacky rozum nám káže, aby sme si ich pripravili kým nám kysne cesto. Na rozvaľkané cesto rozprestrieme zemiaky a nastrúhame ceru. Cesto preložíme a necháme 20 min kysnúť. Prekladanie opakujeme trikrát. Potom cesto rozvalľkáme, vykrajujeme pagáče, ja nožikom robím navrch mriežku, lebo tak sa to u nás doma vždy robilo. Potrieme vajíčkom a pečieme do  zlatista /ja som ich piekla na 200°C).

Ja ich vždy robím z polovičnej dávky, vykrajujem ich s priemerom asi 6,5 - 7 cm a urobím ich 25 a viac. Ešte sa mi doteraz niekdy tak krásne nerobilo s cestom. Je o mne dosť známe, že cesto rada miesim ručne, toto bola naozaj jedna veľká radosť. Bolo nadýchané, plné bubliniek...vedela som už v prípravnej fáze, že výsledný produkt bude stáť za ten čas a námahu. Pôvodne som sa trošku obávala, pretože nemám hladkú múku, tak som nevedela, čo to spraví (robila som ich z obyčajne plain flour).
Keď som ich robila prvýkrát nemala som doma ceru - tú tu ani nedostanem samozrejme v obchode, ale nemala som doma ani klasické tvrdé maslo, len natierkové, tak som cesto natrela tenkou vrstvou a na ňu som dala zemiaky a pagáče tým vôbec neutrpeli.

Časť z nich išla do mrazničky, lebo by sa to všetko nepojedlo. Keď sme mali chuť, vybrala som pár z mrazničky, hodila na minútku či dve do mikrovlnky a boli ako čerstvo upečené alebo keď bolo dosť času, tak som ich nechala postupne rozmraziť. Dôkazom toho, že chutia je otázka môjho manžela: A už nemáme tie dobré zemiakové koláčiky?

Kura na bielom víne s bielou fazuľou

Tento týždeň bol nesmierne stresujúci a úprimne som nesmierne rada, že je za nami a všetky veci, ktoré bolo treba vybaviť sme vybavili. 

Dnes si dame iba jeden rýchly, ľahký, ale chutný receptík. A opäť patrí do kategórie - všetko z jedného hrnca.  

Potrebujeme: 

olej (ak máte olivový, tak do panvice s ním)

4 kuracie stehná bez kože

1 plechovku bielej fazule asi 300g (alebo ak sa vám chce variť, tak si ju uvarte vo vode)

2 strúčiky cesnaku nakrájaného na drobno

1 stredne veľká cibuľa nakrájaná na drobno

lyžička tymiánu (ak nemáte, dá sa použiť aj rozmarín)

asi 300 ml bieleho vína 

soľ

čierne korenie

voda podľa potreby

Stehná do hneda opečieme na oleji, pridáme tymián, cibuľku a cesnak a opečieme. Podlejeme vínom, pridáme trochu vody, osolíme a okoreníme. Privedieme do varu, stíšime. U nás je vždy vítaná šťava, tak som to prikyla a nechala pomaly dusiť, ale ak nechcete šťavu, tak samozrejme to môžete nechať vzvariť bez šťavy. Z vína sa samozrejme alkohol vyvarí a zanechá nám len príjemnú chuť. Keď sú stehná udusené, pridáme fazuľu a prehrejeme. Ja som šťavu trošku zahustila kukuričnou múkou, asi tak pol lyžičky rozmiešanej vo vode. Nakoniec pridáme petržlenovú vňať.

Samozrejme, že sa to dá robiť z pŕs alebo inej časti kuraťa, ale stehná obsahujú vraj ďaleko viac zinku a železa ako prsia, tak sú zdravšie...a k tomu neporovnateľne lacnejšie ako prsia. 

Aké víno? Myslím, že to je na vás, ja sa musím priznať, že vínu moc nerozumiem - alkohol naozaj nemusím. My máme radšej víno z tej sladšej strany, tak suché doma nikdky nemáme - a tak ho ani na varenie nepoužívam. V podstate by som použila zásadu, ktorú som počula od švagra: Ak nie je víno dobre na pitie, tak nie je dosť dobré ani na varenie. 

Nám to chutilo s ryžou

Ospravedlňujem sa za horšiu kvalitu fotky, ale nestihla som urobiť lepšiu. 

Jahňacina/hovädzina s marhuľami.

A máme tu konečne slnko. Posledné dva či tri týždne sme mali celý deň zatiahnutú oblohu, ktorá sa nám vyhrážala dažďom, ale nakoniec nepršalo, večer sa vždy cez mraky ukázalo slniečko a takto sa s nami stále hralo na schovávačku. Faktom je, že by sa trošku dažďa zišlo, je strašne, ale strašne sucho. Len však dúfam, že v sobotu bude pekne, lebo chceme ísť späť do Motisfontu. Mali by už byť zakvinuté ružové záhrady tak vezmeme piknik a urobíme si pekný dník.

Poďme späť k vareniu. Dnes si dáme jeden receptík, ktorý možno pre niekoho bude brrrrrrrrrrrrrrr a fúúúúúúúúúúúúúj. Viem, že veľa ľudí vraví, že mäso by sa nemalo kombinovať s ovocím. Ale čo už, môj manžel túto kombináciu zbožňuje, mne nevadí a možno to niekoho z vás aj poteší. Ako vraví nadpis, ide o jahňacinu s marhuľami, ale viem, že tá sa na Slovensku nekúpi tak ľahko ako tu. Hovädzina v tomto recepte funguje úplne tak dobre ako jahňacina.

Potrebujeme - gramáž je len orientačná
1/2 kg jahňaciny/hovädziny
olivový olej
marhule (ja som dávala zavárané asi 3/4 plechovy, lebo čerstvé ešte nie sú, a asi by sa dalo aj so sušenými asi za hrsť)
asi lyžicu paradajkového pretlaku
asi 3 strúčiky cesnaku
čili - podľa toho ako máte radi pikantné, môžete vynechať ak varíte aj pre deti a môžete dať kúsok papriky pre chuť
malá lyžčka nastrúhaného čerstvého zázvoru
2-3 dcl vína (prednostne červeného)
za hrsť koriandrovej vňate (ak nezoženiete, tak petržlenovú)
mletá rasca
kurkuma ak máte to šťastie, že máte šafrán, tak samozrejme môžete použiť ten
štipka škorice, ale fakt iba štipka
za malú lyžičku medu - ochutnajte najskôr, ak sú marhule sladké, možno nebude ani treba
mandle

V poslednom čase som zistila ako mäso oveľa lepšie chutí keď sa varí pomaličky. Čas na to teraz mám, tak červené mäso aj tak varím. Na troške oleja opečieme mäso do hneda, pridám cibuľku nakrájanú na drobno a zázvor, chvíľku podusíme a pridáme cesnak a čili nakrájené tiež na drobno. Pár marhúľ som nakrájala na kúsky, aby sa mi pekne rozvarili. Pridáme pretlak, rascu, turmeric, škoricu, podlejeme vínom a vývarom alebo vodou, prikryjeme a necháme pomaly variť. Ja som to pomaličky varila cez 2,5 hodiny, samozrejme je to treba čas od času treba pozrieť a dolievať tekutiny (ja som dokonca doliala aj čerstvý pomarančový džús na zvýraznenie chute). Asi tak 10-15 min pred dovarením som pridala zvyšné marhule, trošku medu a pred podávaním som posypala čerstvým nasekaným koriandrom a opraženými kúskami mandlí a môžete pridať aj sézamové semiačka.

Jedlo hrá farbami, má taký jemne marocký nádych a nám to veľmi chutilo. Kľudne napíšte vaše komentáre, už môžete aj anonymne sem na blog. Stačí kliknúť na komentáre, napísať váš názor, vybrať si - zverejniť ako anonymný používateľ a kliknúť na zverejniť komentár. Budem rada od vás počuť, či už pozitívne alebo negatívne.

A prajem vám krásny slnečný víkend,
Denisa
XXX

Musaka

V tejto chvíli je okienko s názvom príspevku ešte stále prázdne. Neviem sa totižto rozhodnúť o čom dnes písať - po rozume mi chodí musaka, ale i kastról a aj zemiakové pagáče. Takto je to u mňa aj s varením. Včera som ešte o pol štvrtej netušila čo budem variť a nakoniec sme mali o 6 na večeru dva druhy cestovín a môj drahý manžel vyhlásil, že to boli najlepšie cestoviny aké som kedy urobila. Ale jeho výroky tohto typu treba brať s veľkou rezervou, lebo to počúvam aspoň štyrikrát do týždňa. A čo sme to mali včera? Ja som mala cestoviny s grilovanou zeleninou a Ian mal cestoviny s kuraťom v omáčke z plesňového syra so zelenou fazuľkou.  A dnes sa nám už cez dve hodinky varí hovädzina, ktorá nakoniec bude s marhuľami - aké to bude neviem, vymyslela som si to len nedávno, ale vonia to skvele.

Takže som sa rozhodla, že dnes hodím recept na musaku - aspoň takú ako ju robím ja. Názov údajne pochádza z arabčiny a je to jedlo typické pre Blízky východ,  východné Stredomorie a Balkán. Väčšina ľudí ho pozná asi z Grécka. Existuje samozrejme veľa variácii tohto jedla, niekde ho dávajú na vrstvy, niekde sa podáva ako zmes dusenej zeleniny a mäsa. Niektorí používajú mäso jahňacie, iní hovädzie.
Moja musaka je robená podľa toho čo som jedla v reštaurácii a je z mäsa hovädzieho a vo vrstvách.

Potrebujeme:
2-3 baklažány
500 - 800 g mletého hovädzieho alebo jahňacieho mäsa
5 - 6 zemiakov
2 vajíčka
strúhanka
1-2 strúčiky cesnaku
2-3 lyžice rajčinového pretlaku
červené víno
syr
škorica
rasca
soľ
čierne korenie
petržlenová vňať

Biela omáčka (ja ju robím od oka) -mala by to byť bešamelová, len ja si ju robím takto a nie presne podľa receptu.
40 g masla
25 g hladkej múky
425 g mlieka
soľ čierne korenie
malá cibuľka
bobkový list

Zemiaky som si uvaril v šupke, hneď ako som ich postavila som si pripravila baklažány - ošúpala som ich, po dĺžke nakrájala na širšie plátky, osolila z oboch strán a nechala nech sa "potia". Zatiaľ som si pripravila mäso - do horúcej panvice som dala mäso (bez oleja), opiekla takmer do hneda, pridala na drobno nakrájanú cibuľku a cesnak, pretlak, ochutila soľou, škoricou, rascou a zaliala vínom. Alkohol sa samozrejme vyvarí, nemusíme sa báť. V čistom hrnci som si uvarila mlieko s cibuľou, bobkovým listom, mliekom a korením a nechala to vyluhovať.
Baklažán som utrela od slanej tekutiny, obalila vo vajíčku a strúhanke, dala do rúry piecť - myslím, že v budúcnosti ich nebudem obaľovať, len ich potriem olejom a dám do rúry. Zatiaľ som si scedila zemiaky, ošúpala a nakrájala na plátky. Do jemne vymastenej formy (ale naozaj iba trošku masla) som nasypala trochu strúhanky, uložila nakrájané zemiaky, na to baklažán, pripravené mäso, syr, baklažán, mäso, syr. Dokončila som si bielu omáčku - maslo som roztopila a pridala múku, chvíľku opražila, zaliala som to scedeným mliekom, rozmiešala a chvíľu povarila a pridala som aj vajíčko, ktoré mi zostalo. Navrstvenú musaku som zaliala bielou omáčkou a dala piecť do rúry predhriatej na 200°C pokiaľ bola omáčka do zlatista upečená.

Oops, oops....na chvíľku budem musieť prestať písať.....pokiaľ som písala, tak sa mi vyvarila omáčka z mojej dnešnej večere o trošku viac ako mala. Bola som presvedčená, že som to vypla - omyl(!), len som to stíšila. Idem zachrániť čo sa dá. Goose!

OK, ďalšia katastrofa odvrátená, omáčku som však  musela robiť kompletne od začiatku. Ale aspoň som si počas toho ako som sama sebe popod nos nadávala vymyslela dezert na dnes - budeme mať....áno, uhádli ste...marhule...s limoncellom (doma vyrobeným) s vanilkovým pudingom (poctivo vyrobený z mlieka a vajíčok, nie prášku) a praženými mandľami. Ale na to recept nemusíme dávať, lebo to zvládne aj desaťročné dieťa.

A čo máme inak nového? Vlastne nič, konečne sme si kúpili letenky domov na leto a minulý týždeň sme boli na dostihoch, to bola pre mňa novinka, prvýkrát som bola na dostihoch naživo. A dokonca sme aj vyhrali nie, nemusíte závidieť, isto sme nezbohatli, ale v predposlednom preteku nám Dubai Glory priniesol šťastie. To sa mi stalo už druhýkrát. Prvý raz som vyhrala na Grand National - a koníky si zásadne vyberám podľa toho ako mi je sympatické meno, nič o nich neviem. A nie, nebojte sa, nie sme žiadni hazardní hráči, len si zo špásu stavíme ozaj iba pár libier, aby bolo viac srandy a na Grand National si staví vraj každý - a tak to aj v stávkovej kancelárii vyzeralo.
V Londýne nám začala Chelsea flower show, čo je asi najväčšia a najvýznamnejšia výstava kvetov a záhradníctva. Tento rok isto nepôjdeme, ale snáď o rok sa nám podarí, podľa toho čo som videla v telke je to dačo úžasné.

To je pre dnešok asi všetko, keď zapnem počítač, hodím nejaké fotky, lebo v laptope ich nemám  a pokiaľ je svetlo idem ja na chvíľku pozrieť do lesa, správny čas na srnky a sovy.

Samozrejme, ak máte nejaké vlastné odskúšané variácie musaky alebo nejaké otázky a komentáre, rada si ich prečítam.

Tak do čítania,
Denisa
xxx

Pokusy s cestom fillo

Veľa krát som čítala o receptoch s cestom fillo (ako ho presne písať v slovenčine neviem, videla som už aj filo, dokonca aj fylo...a je dostať aj na Slovensku v supermarketoch), tak som si ho minulý týžden kúpila, že vyskúšam ako sa mi s ním bude robiť. Netrúfla by som si ho robiť doma, ide o tenučké cesto, ktoré je po upečení chrumkavé a "lístkuje sa" tak trochu ako cesto lístkové. Často ho vraj používajú v Grécku, kde sa okrem iného z neho robí baklava, ale aj v severnej Afrike.
Ja som sa z neho rozhodla robiť dva záviny - jeden sladký a jeden slaný, nakoľko cesto sa dá robiť oboma spôsobmi. A tak som urobila jablkovo-rebarborový závin s mandľami a hrozienkami a špenátovo-lososový závin pre Iana, pretože ja ryby nemusím.
Nuž, nie vždy sa všetko podarí a ja musím v tomto prípade vyhlásiť kapituláciu. Môj prvý pokus s fillom nedopadol najlepšie. Chutilo to celkom dobre, na tom niet čo pokaziť, pretože som spojila veci, ktoré máme radi, ale.... povedzme to takto...ak by som mala hostí na večeru, tak by som to na stôl nedala. Nevyzeralo to tak ako malo. Pre mňa bolo toto cesto  trošku viac chrumkavé ako mám rada a pri krájaní sa mi celé lámalo. Krásny kontrast zeleneho špenátu a červeného lososa sa nekonal...ale zjedlo sa to všetko....jablkový závin som zamaskovala vanilkovou zmrzlinou a bol skvelý, špenátový Ian zjedol so šalátom povedal, že bol dobrý, len to cesto bolo také nezvyčajné.
Prečo píšem o dačom čo sa mi nevydarilo? Pretože všetci máme také dni, kedy sa nám dačo v kuchyni nevydarí. Často sa preto vzdávame a niektoré suroviny už nikdy nepoužijeme. A často aj počujem: tebe sa varí, keď to vieš, ja by som si na také netrúfla.
Ja som si dnes na fillo trúfla a nevydarilo sa úplne podľa predstáv. Isto ho nekúpim pri najbližšej návšteve supermarketu, ale isto sa ho ani nevzdám. Nuž čo, pokazila som cesto, ktoré ma stálo dačo cez libru. Ale budem bojovať a isto vám raz napíšem ako som ho pokorila. A ak máte nejaké osobné skúsenosti a rady, sem s nimi, budem vám vďačná.
A pridám aj foto mojich nepodarkov....

Nakoľko som tento týždeň skúšala pár iných nových vecí, ktoré dopadli dobre, tak sa ozvem už čoskoro.
Prajem vám pekný deň,
Denisa

Čokoládové cookies a iné veci.

Už je to nejaký čas čo som sa naposledy ozvala. A ani vlastne neviem prečo som nenapísala skôr. Bude to asi tým pekným počasím a rozhádzanými týždňami v dôsledku voľných dní. Odvtedy čo som písala naposledy máme za sebou kráľovskú svadbu, smrť bin Ládina a aj naše účinkovanie na MS v ľadovom hokeji.


Ak si chcete prečítať iba recept, choďte nižšie, za druhú sadu fotografií.


Čo sa týka svadby, tak tá, ako všetci vieme, dopadla podľa očakávaní - obaja povedali v správnej chvíli čo povedať mali, teroristi nezaútočili, všetci prežili a ľudia sa bavili. Možno sa chcete niekto spýtať, či sme boli v Londýne pozrieť na svadbu alebo či sme aj my robili nejakú oslavu ako vraveli v telke, že ľudia robili. Neboli sme na žiadnej "street party", hoci sa u nás v dedine konal piknik a barbecue, ale keďže Ian je novinár, tak musel ísť do práce bez ohľadu na to, že bol deň pracovného pokoja. A tak sme mali šancu si pozrieť sobáš spolu v telke a potom som ostala na ďalších asi desať hodín slamenou vdovou. Obrad aj šaty sa nám páčili a prinieslo to veľa krásnych spomienok na náš svadobný deň.
Veľmi som však oľutovala, že som si prečítala nejaké články na jednom slovenskom webe, pretože som sa len rozčúlila nad nekompetentnosťou niektorých tzv. novinárov, ktorí sa absolútne neunúvajú overiť si čo píšu. A tak som si napr. prečítala, že prenos bude sledovať 2 bilióny ľúdí na svete - hoci nás toľko ešte nie je (chybný preklad, pretože britská angličtina používa slovo billion namiesto našej miliardy), že princezná Diana je pochovaná vo Westminster Abbey (je pochovaná v Althorp), že hotely sú kompletne vybookované (trvalo mi asi 2 min. nájsť v ten dátum voľný hotel amáme krásne preklady slovesa book) a mnoho iných hlúpostí...


O majstrovstvách v hokej som sa z britskej tlače alebo televízie nedozvedela nič. Snažila som sa aj na BBC Sport, ale nič...samozrejme, že Británia nepatrí do svetovej špičky, ale aj tak ma prekvapilo, že o svetovom šampionáte neinformujú a tak som si výsledky priebežne pozerala na stránke IIHF. Nemožem, nebudem a nechcem komentovať priebeh hry a výsledky a je mi veľmi divné keď vidím komentáre absolútne každého napr. na facebooku. Možno ma bude chcieť teraz niekto ukrižovať, ale pripadá mi dosť smiešne, keď mnohí ľudia, (nechcem to zúžiť iba na ženské pokolenie) nikdy nesledujú hokejovú ligu, či už našu, ruskú, americko-kanadskú alebo akúkoľvek, no pri MS sa z nich stavajú odborníci/odborníčky a presne vedia v čom je chyba, kto a ako mal hrať, čo mal tréner urobiť atď...toľko odborníkov doma a my máme zahraničného trénera. Ale je dobré vidieť ako aspoň dačo dokáže vyburcovať našu národnú hrdosť.


Keďže niektorí čítajú tento blog aj preto, že chcú vedieť ako sa nám žije a čo robíme, tak pre tých poviem, že sme boli deň po kráľovskej svadbe v Londýne na výstave modernéo dizajnu (Grand Design Live - Grand Design je TV program) - bolo to dačo ako výstava nábytku a bývania, ktorá sa, ak sa nemýlim, na jeseň koná v Nitre. Mesto bolo ešte stále vyzdobené vlajkami a pred Westminster Abbey, kde sa konal sobáš,  bola niekoľkohodinová rada na vstup. My sme si užili pekný, pohodový a slnečný deň, tu je zopár fotiek.

A minulý piatok sa konala akcia, na ktorú sa v našej domácnosti čakalo už viac ako pol roka. Ide o Gala dieselových lokomotív, ktoré sa konalo v mestečku Swanage. Väčšina z vás už vie, že Ian je veľký vlakový nadšenec a toto je pre neho jedna z vrcholných udalostí roka. Ja som sa k nemu pridala, spojili sme jeho aktivity s mojimi a okrem toho, že sme videli 8 vzácnych lokomotív a každou sme sa aspoň raz odviezli - súčasť plánu, sme sa boli pozrieť na hrade Corfe z roku 978, teda jeho zrucanine, a poprechádzať sa pri mori v mestečku Swanage.

Ale prejdime k jedlu. Keď je vonku tak pekne ako je, veľmi sa u nás nevarí. Väčšinou šaláty alebo dáke ľahké jedlá, takže dnes vám dám veľmi jednoduchý recept na cookies - keksy. Je to jeden z tých, ktoré sa robia v jednej miske a miešajú sa iba varechou.


Potrebujeme: 
225 g masla

140 g kryšt. cukru

1 žĺtok

2 čaj.lyž. vanilkoveho extraktu alebo arómy

225 g múky (tu ide do toho plain, doma by som dávala hladkú)

55 g kakaa

štipku soli

orechy, hrozienka, čokoládu.....

Rúru si rozohrejeme na 190°C, plech si vystelieme papierom na pečenie. V miske varechou vymiešame maslo s cukrom - samozrejme mäkké maslo sa nám bude miešať oveľa ľahšie ako to práve vytiahnuté z chladničky, pridáme a vymiešame žĺtok a vanilkovú arómu, pokračujeme pridaním preosiatej múky, soli a kakaa. Možeme pridať orechy podľa vlastnej chuti alebo hrozienka či kúsky čokolády (ale tú neminieme všetku). Všetko spolu zmiešame. Ak budete mať pociť, že sa vám to nedá zmiešať, nebojte - všetko sa to krásne spojí. Z hmoty vytvarujeme asi 12 guliek, ktoré roztlačíme na "cookies" na plechu, ale necháme medzi nimi aspoň 1 cm medzeru. Nerobte ich veľmi tenké, lebo sa vám po pečení budú lámať (vlastná skúsenosť). Do pripravených "placiek" jemne vtlačíme kúsky čokolády a dáme na 10-12 min. piecť. Nenechávajte ich oveľa dlhšie. Keď ich budete vyberať, budete mať pocit, že nie sú upečené, lebo sú mäkké. Ale dobrá cookie by nemala byť vysušená, ale chrumkavá, pričom vo vnútri taká trošku lepkavá. Nesnažte sa ich hneď po upečení vybrať z rúry, lebo ich polámete. Nechajt ich v plechu asi 10 min a potom vyberajte. 

Priznám sa, že ja som ich už urobila aj vysušené aj polámané, preto si na základe skúsenosti dovolím vravieť nerobto to alebo ono. 

U nás sa jedia aj za tepla aj za studena a mali úspech aj u Iana v práci. Snáď  sa vám budú robiť tak dobre ako mne a zmiznú tak rýchlo ako u nás. 

PS: Do obrázkov sa mi nedá písať s diakritikou


Pýtali ste sa ma ako môžete písať komentár.
Pod príspevkom je slovo comments - kliknite na to, 
napíšte komentár 
nájdite okienko KOMENTOVAŤ AKO prihláste sa - väčšina z vás asi pod Google, čo vaá privedie k prihláseniu sa cez gmail 
a kliknite na zverejniť komentár

Mrkvový koláč

Veľká noc je za nami, ale zostali celkom pekné spomienky. Mali sme nezvyčajne krásne slnečné a k tomu ešte aj teplé počasie, tak nás to samozrejme vytiahlo von. Keďže neďaleko nášho domu máme taký malý kemp, tak bolo lepšie vonku ako doma. Nepochopím načo ľudia prídu s deťmi na dovolenku pod stan do národného parku a celý čas len sedia pred stanom. Ale vážne, celý deň....deti sa nudia a tak behajú stále na vecko a po vodu a tak nám tu celý deň škrípe bránka v dome oproti, kde sa nachádzajú tieto zariadenia. Aj keď bolo ťažké si zvyknúť, že keď mám otvorené okná tak počujem erdžanie koní, híkanie somára a škrekot bažantov, ale zvykla som si. Ten škripot bránky je však neznesiteľný a je asi len otázkou času kedy ju zo zlosti asi namažem ja, keď už tá staršia majiteľka nevládze.

A tak sme sa v nedeľu vybrali pozrieť do rozkošného prístavného mestečka Lymington, ktoré je od nás vzialené len asi 25 min, ale nikdy sme tam predtým neboli. Po ceste sme zistili, že vlastne v našej dedine nie je až toľko turistov ako sme si mysleli, pretože sme videli chodníky a cesty posiate toľkými turistami a cyklistami, že to vyzeralo ako hromadný útek na vidiek a tak v pondelok sme zostali verní lúkam a lesom v našom okolí.

Predsviatočné prípravy u nás neboli veľké. Okná som neumývala (zvonka mi ich chodia pravidelne umývať a zvnútra nebolo treba), piecť nebolo treba na rohy, lebo sme nemali ohlásenú žiadnu návštevu a čokoládové vajíčka boli nakúpené s dostatočným časovým predstihom. Ianove veľkonočné tradície spočívajú v jedení pečenej ryby na Veľký piatok a v čokoládových vajíčkach. A tak sme v piatok mali pečenú tresku so zeleninou a petrželovou omáčkou a veľkonočné čokoládové vajíčka sme si vymenili v pondelok, nie ako je zvykom v nedeľu, lebo ako si predsavzal môj drahý manžel, musí si ich zaslúžiť ako slovenské tradície kážu. A zaslúžil si, všetky tri :-)

Čo sa týka varenia a pečenia, bol víkend dosť chudobný - bolo teplo a boli sme vonku a úprimne, ani sa nám veľmi jesť nechcelo, takže sme mali jednoduché a  rýchle veci ako sú kurací šalát, lasagna a biryany, takže nie je veľmi o čom písať.

Piekli sme len jeden koláč, a ako z názvu tohto príspevku vyplýva, bol mrkvový. Verím, že mnohým sa to zdať nebude, ale bol absolútne fantastický. Robila som ho prvý raz, ale nemala som pochybnosti o tom či sa vydarí a či nie. Recept mám totižto z mojej pekárskej "biblie" pod názvom The Big Book of Baking (Veľká kniha o pečení), ktorú som dostala ako darček vlani na narodeniny a z ktorej ma ešte ani jediný recept nesklamal. Ian v kuchyni veľmi rád pomáha, niekedy sa dokonca sťažuje, že som ho odtial vystrnadila...nuž predtým ako som začala okupáciu kuchynského priestoru ja, bol tam vládcom on....a tak je teraz aspoň cez víkendy raňajkovým šéfkuchárom a cez víkendy časato varíme a pečieme spolu, nie preto, že by som to sama nezvládala, ale preto, že on chce a je to spolu väčšia zábava. Najradšej však mám keď sa ponúkne umyť riady, čo je takme po každej večeri.

A tu je recept na koláč:

Potrebujeme:
175 g mrkvy nastrúhanej na jemno
175 ml slnečnicového oleja
175 g tmavého hnedého trstinového cukru (muscovado sugar) - nenahrádzajte ho bielym cukrom, dodáva farbu a chuť
3 vajíčka
85 g hrozienok
55g na kúsky nakrájaných vlašských orechov
kôra z 1 pomaranča
175 g múky (self-rising), doma by som asi použila polohrubú
1 čajová lyžička sódy bikarbóny
1 čajová lyžička škorice
1/2 čajovej lyžičky nastrúhaného muškátového orieška (ja som nedávala)

Na polevu:
200g plnotučného syra (ako Philadelphia, Mascarpone, hladý tvaroh)
100 g práškového cukru
2 čajové lyžičky pomarančovej štavy

Postup: 
Rúru predhrejeme na 180°C (plyn 4), vymiešame spolu olej, cukor a vajíčka, vmiešajte mrkvu, hrozienka, orechy a pomarančovú kôru;  preosejte spolu múku, sódu bikarbonu, škoricu a muškátový oriešok a vmiešajte do mrkvovej zmesi. Vlejeme do vymazanej a pomúčenej formy (ja vždy používam papier na pečenie), nie väčšej ako bežná tortová. Pečieme asi 40-45 min.

Necháme vychladnúť asi 5 min vo forme, potom vyklopíme na mriežku a necháme kompletne vychladnúť. Potrieme zmesou na polevu (všetky suroviny len zmiešame) a ozdobíme podľa vlastnej fantázie.

Samozrejme kto nevie že je to mrkvový koláč nezistí, že tam mrkva je. Ja ako tradične som ubrala z cukru, ale koláč tým neutrpel. Predpokladám, že vám sa podarí ho lepšie ozdobiť ako mne, v tom nie som až taká dobrá. 

Prajem vám dobrú chuť, ja si ten posledný kúsok vychutnám dnes po večeri pri sledovaní Masterchef (samozrejme, program v ktorom varia).